Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Rozhovor s Martinom Magáthom, novým šéfom SEPS-u

RTVS :24 - MH SR: Na faktúre nikto neuvidí nárast cien

RTVS :24 - Pomoc vlády s cenami energií na budúci rok

Štátna pomoc pre najväčších znečisťovateľov

Kalendár akcií

PR sekcia

SEPS úspešne obstarala podporné služby na rok 2024 s úsporou € 15 mil.

SPP informuje o cenách za dodávku energie v roku 2024

Pozitívny výsledok hospodárenia štátneho SEPS-u

SPP – distribúcia spolu s partnermi podporí nákup nového kotla sumou do výšky 600 EUR

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam článkov

Paríž plní nádeje. Na ceste ku klimatickej dohode

Súhrnná hodnotiaca správa Medzinárodného panelu pre klimatické zmeny (IPCC) považuje globálne otepľovanie za nespochybniteľný fenomén a mnohé zo zmien pozorovaných od 50-tych rokov za bezprecedentné. Atmosféra a oceány sa ohrievajú, množstvo snehu a ľadovcov zmizlo, hladina morí stúpla a koncentrácia skleníkových plynov narástla.

Každá z posledných troch dekád bola výrazne teplejšia ako ktorákoľvek predchádzajúca dekáda od roku 1850. V období rokov 1901 až 2010 stúpla hladina morí a oceánov o 19 cm a koncentrácia uhlíka, metánu a dusíka dosiahla bezprecedentné hodnoty za posledných najmenej 800 tisíc rokov najmä kvôli spaľovaniu fosílnych palív, priemyselnej aktivite, zmene využívania pôdy a odlesňovaniu. Množstvo jarného snehu na našej severnej pologuli sa neustále zmenšuje a navyše za posledných 20 rokov stratili Grónsko a Antarktída masy ľadovej pokrievky. V tomto smere Európska vedecká agentúra (ESA) zistila, že na Antarktíde sa každý rok, v období 2011 až 2014, roztopilo až 125 km³ ľadu.

Pokiaľ ide o zmenu klímy v našej krajine, vláda SR schválila 26. marca 2014 Stratégiu adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, z ktorej vyplýva, že za obdobie 1880 až 2011 sme na Slovensku pozorovali:

  • rast priemernej ročnej teploty vzduchu asi o 1,7 °C;
  • pokles ročných úhrnov atmosférických zrážok v priemere asi o 0,5 % (na juhu SR bol pokles miestami aj viac ako 10%);
  • pokles relatívnej vlhkosti vzduchu (na juhu Slovenska od roku 1900 doteraz o 5 %, na ostatnom území menej);
  • pokles všetkých charakteristík snehovej pokrývky do výšky 1000 m takmer na celom území SR (vo väčšej nadmorskej výške bol zaznamenaný jej nárast);
  • vzrast potenciálneho výparu a pokles vlhkosti pôdy (najmä juh Slovenska sa postupne vysušuje);
  • zmeny v premenlivosti klímy (najmä zrážkových úhrnov) – príkladom sú za sebou v krátkom časovom intervale idúce extrémne suchý rok 2003 a čiastočne aj 2007, extrémne vlhký rok 2010 a mimoriadne suchý rok 2011 a čiastočne aj 2012.

250 vedcov z 39 krajín združených v IPCC nepochybuje o vplyve človeka na zmeny klímy, ktorá bude samozrejme pokračovať so zvyšujúcim sa podielom skleníkových plynov v atmosfére. Čo je zároveň jasným signálom aj pre nami volených politikov, aby túto výzvu začali rozhodne riešiť. Ak chceme predísť environmentálnej katastrofe, ktorej hospodárske a sociálne dôsledky by museli znášať predovšetkým nasledujúce generácie, je nevyhnutné limitovať ohrievanie našej planéty do roku 2100 na úrovni max. 2 °C oproti pred industriálnej dobe (1850 – 1900). Na udržanie si aspoň 66% šance pre dosiahnutie tohto cieľa by už ľudstvo nemalo do atmosféry vypustiť viac ako 1000 Gt oxidu uhličitého. O tom, že „zajtra môže byť neskoro“ svedčí aj fakt, že pri súčasnom trende by sme daný limit mali prekročiť už v roku 2040!


66% šanca na udržanie globálneho otepľovania pod 2°C do roku 2100, zdroj: Súhrnná správa IPCC

Pokiaľ cieľ je jasný a podporuje ho drvivá väčšina štátov, spôsob ako sa k nemu dopracovať ešte dohodnutý nie je. Veľké nádeje sa vkladali do kodanského samitu OSN o klimatických zmenách (COP 15) v roku 2009, kde však politici zlyhali a žiadna záväzná dohoda limitujúca emisie CO₂ prijatá nebola. Týmto sa celá snaha o zmierňovanie a adaptáciu na zmeny klímy značne oslabuje. Niektoré krajiny či regióny síce prijímajú individuálne riešenia, no tie nie sú dostatočné. Problémom je práve roztrieštenosť, a tak zodpovednejší síce zavádzajú jednostranné spoplatňovanie emisií uhlíka, no zároveň tým ohrozujú konkurencieschopnosť svojho priemyslu. Navyše ináč vnímajú svoju pozíciu rozvojové krajiny, ktorých historický podiel na klimatických zmenách je samozrejme nižší, avšak ich súčasné napredovanie je omnoho rýchlejšie ako pri rozvinutých štátoch. Následkom nejednotnosti a pomalého postupu je hrozivý trend zvýšenia celosvetovej teploty v roku 2100 o mimoriadne nebezpečných 6 °C, čo zhodne predpovedajú medzinárodná energetická agentúra (IEA) či poradenská spoločnosť PwC. Takýto scenár by priniesol mnoho negatívnych dôsledkov – prehĺbenie nerovnomernej distribúcie zdrojov, sociálne nepokoje, problémy so zásobovaním, migrácia obyvateľstva, nedostatok pitnej vody, ohrozenie rastového potenciálu hospodárstva a potravinovej bezpečnosti, nezamestnanosť či zhoršenie zdravia.


Zdroj dát: Global Carbon Project

Ďalším pokusom, ktorý môže byť zároveň poslednou reálnou možnosťou ako dostať ľudstvo pri súčasných vedeckých poznatkoch na požadovanú „trajektóriu 2 °C“, bola konferencia OSN o klimatických zmenách (COP 21) v decemberi 2015 v Paríži. Celý svet upieral oči na politických lídrov, ktorí nakoniec prijali medzinárodnú klimatickú dohodu. Poukazujúc na dôležitosť problematiky a motivujúc štáty k zodpovednému prístupu, zvolal generálny sekretár OSN Ban Ki-moon koncom septembra 2014 klimatický samit v New Yorku, kde na úvod uviedol:

„Klimatické zmeny sú rozhodujúcou témou našej doby, charakterizujú našu súčasnosť a naša odpoveď určí našu budúcnosť. Aby sme to zvládli, všetci musíme priložiť ruku k dielu. Potrebujeme jasnú víziu. Ľudské, enviromentálne a finančné náklady klimatických zmien sa rýchlo stávajú neúnosnými. Nikdy doteraz sme nečelili takejto výzve, ale sme sa ani nestretli s takouto príležitosťou. Nízko-uhlíková a na klímu reagujúca budúcnosť bude lepšou budúcnosťou. Čistejšou. Zdravšou. Spravodlivejšou. Stabilnejšou. Nie pre niekoho, ale pre všetkých.“

Zároveň 74 štátov, 23 regiónov a miest a cez 1000 zástupcov biznisu (kompletný zoznam nájdete TU) podporilo iniciatívu Svetovej banky smerujúcej k spoplatneniu uhlíka v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“. Prakticky celá EÚ (až na Poľsko), ktorá už skôr zaviedla európsky systém obchodovania s uhlíkom (ETS), túto iniciatívu podporila. Dôležitým momentom je aj zapojenie Číny, ktorá je celosvetovým lídrom emisií CO₂. Férové ohodnotenie uhlíka je nevyhnutným krokom pri zmierňovaní dopadov klimatických zmien a zároveň prispeje k rozvoju nízko-uhlíkového hospodárstva.

Celosvetovo už 39 krajín a 23 samospráv zaviedlo či zvažuje implementovať určitú formu spoplatnenia uhlíka (napr.: uhlíkovú daň alebo schému obchodovania s uhlíkom).


Krajiny a samosprávy, ktoré zaviedli či plánujú zaviesť nejakú formu spoplatnenia uhlíka, zdroj: Svetová banka

Prirodzene na všetko sú potrebné finančné zdroje a rovnako je to aj s bojom proti klimatickým zmenám. Rozvojové krajiny, ktoré neboli začlenené do systému Kjótskeho protokolu sa zaviazali znižovať svoje emisie skleníkových plynov, za čo im bohatšie krajiny sľúbili poskytnúť finančnú a technickú pomoc. Po neúspešnej „Kodani“ sa teda rozvinuté krajiny zaviazali poskytnúť 30 miliárd USD v období 2010 – 2012 do „Fast start“ mechanizmu financovania, ktoré boli určené na (i) adaptáciu najzraniteľnejších krajín na už existujúce zmeny klímy, (ii) zmierňovanie jej budúcich dopadov a (iii) spomalenie odlesňovania. EÚ prijala globálny záväzok vo výške 7,2 miliárd EUR, v rámci čoho SR dobrovoľne, cez rôzne rozvojové projekty, napr.: v Keni, Sudáne či Srbsku, prispela sumou 9 miliónov EUR. Súčasťou Kodanského akordu bola tiež dohoda bohatších krajín na vytvorení Zeleného klimatického fondu, ktorý by mal finančne pomôcť rozvojovým krajinám v ich boji proti klimatickým zmenám. Po berlínskej darcovskej konferencii (20.11.2014) prisľúbené, resp. potvrdené zdroje dosiahli 10,2 miliardy amerických dolárov.

USA 3 mld. USD
Japonsko 1,5 mld. USD
Nemecko 1 mld. USD
Francúzsko 1 mld. USD
Švédsko 581,2 mil. USD
Taliansko 334,4 mil. USD
Kanada 277 mil. USD
Nórsko 257,9 mil. USD
Austrália 186,9mil. USD
Španielsko 160,5 mil. USD
Holandsko 133,8 mil. USD
Južná Kórea 100 mil. USD
Švajčiarsko 100 mil. USD
Dánsko 71,8 mil. USD
Rakúsko 25 mil. USD
Mexiko 10 mil. USD
Luxembursko 6,8 mil. USD
Kolumbia 6 mil. USD
Peru 6 mil. USD
Česká republika 5,3 mil. USD
Poľsko 0,1 mil. USD
Príspevky vybraných krajín do Zeleného klimatického fondu k 25.06.2015. Kompletný zoznam prispievateľov nájdete TU

Kodanský akord však nebol len o Zelenom klimatickom fonde, rozvinuté štáty sa totiž zaviazali k mobilizácii 100 mld. USD z verejných ako aj súkromných zdrojov každý rok do 2020. V tomto smere boli na klimatickom samite v New Yorku poskytnuté záväzky, aj z radov súkromného kapitálu či bánk, ktoré môžu pomôcť financovať boj proti klimatickým zmenám:

  • EÚ sa zaviazala vyčleniť 3 mld. USD na zmierňujúce opatrenia rozvojových krajín v rokoch 2014 až 2020;
  • Národné a regionálne rozvojové banky združené v medzinárodnom rozvojom finančnom klube (IDFC) deklarovali svoj zámer do konca roku 2015 navýšiť priame „zelené/klimatické“ financovanie na 100 mld. USD ročne;
  • Vedúce komerčné banky oznámili plány na vydanie „zelených“ dlhopisov v hodnote 30 mld. USD do roku 2015;
  • Koalícia inštitucionálnych investorov sa zaviazala do konca roku 2015 vyčleniť 100 mld. USD na dekarbonizáciu;
  • Poisťovne sľúbili zdvojnásobiť svoje „zelené“ investície do konca roku 2015 na 84 mld. USD;
  • Tri významné penzijné fondy z Európy a Severnej Ameriky ohlásili akceleráciu svojich nízko uhlíkových investícii do roku 2020 viac ako 31 mld. USD.
Uvedená iniciatíva Ban Ki-Moona, generálneho sekretára OSN, nás môže napĺňať optimizmom, veď v New Yorku sa politici či predstavitelia biznisu predbiehali v zdôrazňovaní negatívnych následkov klimatických zmien a potrebe prijatia medzinárodnej klimatickej dohody. Pozitívne možno vnímať aj ostatné zasadnutie lídrov G7 volajúcich po dekarbonizácii ekonomík a žiadosť európskych energetických spoločností o spoplatnenie uhlíka. Avšak až skutky ukážu, akí úprimní vlastne sme a čo zanecháme nasledujúcim generáciám. Práve odstránenie škodlivých dotácií poskytovaných fosílnym palivám a férové spoplatnenie uhlíka by mohli priniesť želané ovocie zmierňovania následkov a adaptácie na zmenu klímy. Pre dosiahnutie tohto cieľa by nám malo dopomôcť využívanie obnoviteľných zdrojov energie, jadrovej energetiky, technológií zachytávania a uskladňovania uhlíka (CCS) či uplatňovanie riešení energetickej efektívnosti.

V decembri 2014 sa v peruánskej Lime uskutočnila už 20. klimatická konferencia, na ktorej boli predstavené prvé návrhy dlho očakávanej globálnej klimatickej dohody. Pre jej dosiahnutie bude rozhodujúce prekonanie rozdielneho vnímania zodpovednosti rozvojových a rozvinutých štátov za súčasný a budúci stav klímy. EÚ, Američania a Číňania už svoje záväzky predstavili. Až budúcnosť ukáže či sú dostatočne ambiciózne. Ľudstvo vkladá nádej do dlho očakávanej medzinárodnej klimatickej dohody prijatej na parížskej konferencii (COP21). Hoci ide len o začiatok celého procesu v boji proti klimatickým zmenám, nenechajme si ujsť túto fantastickú príležitosť a spoločne príjmime opatrenia, za ktoré nám planéta a nasledujúce generácie poďakujú!





Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2023 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP. Logo na stiahnutie.