Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

1
2
3
4

Chcete byť informovaní?

Najnovšie

Rozhovor s Martinom Magáthom, novým šéfom SEPS-u

RTVS :24 - MH SR: Na faktúre nikto neuvidí nárast cien

RTVS :24 - Pomoc vlády s cenami energií na budúci rok

Štátna pomoc pre najväčších znečisťovateľov

Kalendár akcií

PR sekcia

SEPS úspešne obstarala podporné služby na rok 2024 s úsporou € 15 mil.

SPP informuje o cenách za dodávku energie v roku 2024

Pozitívny výsledok hospodárenia štátneho SEPS-u

SPP – distribúcia spolu s partnermi podporí nákup nového kotla sumou do výšky 600 EUR

Ponuky

Voľné pozície v NET4GAS

Career at UNFCCC

Job openings at IEA

Späť na zoznam rozhovorov

P. Štuller: Nie je technologický rozdiel medzi spracovaním domáceho a zahraničného rádioaktívneho odpadu

V druhej časti rozhovoru s Pavlom Štullerom, novým generálnym riaditeľom JAVYS-u, sme sa zhovárali o mimoriadnej diskutovanej téme spaľovania rádioaktívneho odpadu a jeho dopadoch na životné prostredie, vplyvu na zamestnancov, kontrolách, ale aj o známej zmluve s Talianmi či snahách MŽP SR zakázať spaľovanie cudzieho rádioaktívneho odpadu v SR a prípadných dôsledkoch takéhoto kroku. V prvej časti rozhovoru sa zasa môžete dočítať viac o jeho predchádzajúcom pôsobení, aktuálnom stave JAVYS-u, jeho projektoch, ale aj o vízii ďalšieho napredovania firmy.

V poslednej dobe sa začalo intenzívnejšie debatovať o ďalšej významnej činnosti JAVYS-u a to o nakladaní s rádioaktívnym odpadom, keďže určitú časť i spaľujete kvôli zmenšeniu jeho objemu. Môžete našim čitateľom vysvetliť ako celý proces prebieha a či je nejaký rozdiel medzi spaľovaním zahraničného a domáceho nízkoaktívneho RAO? Predpokladám správne, že nespracúvate stredne a vysoko aktívny RAO zo zahraničia?

Áno, absolútne správne tomu rozumiete! Na Slovensku sa v rámci rôznych technológií spracovávajú pre zahraničných partnerov len veľmi nízko aktívne a nízko aktívne rádioaktívne odpady. Čiže odpady strednej aktivity sa pre zahraničných partnerov nespracovávajú a už vôbec nie odpady s vysokou aktivitou. Zakazuje to aj legislatíva. Čiže je potrebné zdôrazniť, že JAVYS nerobí nič, čo by bolo unikátne alebo čo by bolo špecifikom východnej Európy. Naopak. Prichádzam zo západoeurópskej firmy kde bola táto činnosť jedným najatraktívnejších typov biznisu.

Zdroj: JAVYS

Treba si uvedomiť, že všetky krajiny, ktoré majú prevádzkované jadrové zariadenia potrebujú takéto technológie, aby dokázali bezpečne garantovať ich prevádzku, čiže aj bezpečné nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi. Takže z technologického pohľadu nie je absolútne žiaden rozdiel v tom, či spracovávame aj zahraničný rádioaktívny odpad a z pohľadu dopadu týchto činností na životné prostredie vieme vydokladovať, že je minimálny. Dokonca výrazne nižší ako prevádzka vedľa susediacej jadrovej elektrárne V2. Naša činnosť je vysoko kontrolovaná, dozorovaná.

Tu je potrebné zdôrazniť aj to, že spracovávanie rádioaktívnych odpadov nie je iba spaľovanie, ktoré je predmetom širšej verejnej diskusie. Prevádzkujeme technológie, ktoré sú zamerané na rôzne typy odpadov. Môžem spomenúť napríklad vysokotlakové lisovanie, ktoré sa používa na objemovú redukciu pri odpade, kde je takáto technológia vhodná, cementácia pevných aj kvapalných rádioaktívnych odpadov, ale sú tu aj technológie ako je bitúmenácia, čo je zalievanie do asfaltu alebo vitrifikácia, čo je zabudovávanie odpadov do sklenenej matrice. Každá technológia je vhodná pre iný typ odpadov, a preto máme takéto komplexné portfólio technológií. Aby sme vedeli spracovať čo najväčšiu produkciu odpadov zo všetkých slovenských elektrární.

Môžete nám objasniť ako je činnosť JAVYS-u kontrolovaná, keďže sa dá predpokladať, že podliehate dozoru tak domácich, ako aj zahraničných inštitúcií?

Činnosti súvisiace s prevádzkou a vyraďovaním jadrových zariadení, s nakladaním s jadrovými materiálmi a rádioaktívnymi odpadmi sú jednými z najkontrolovanejších. A to nie len v rámci národnej, ale aj medzinárodnej úrovne. Takže s absolútne pokojným svedomím môžem skonštatovať, že činnosti, ktoré realizuje spoločnosť JAVYS sú pod drobnohľadom všetkých kompetentných inštitúcií. Ročne máme okolo 50 – 60 kontrol Úradu jadrového dozoru a okrem toho každodennú prítomnosť lokalitného inšpektora na našich pracoviskách s prístupom do všetkých našich zariadení, zhruba 12 kontrol Úradu verejného zdravotníctva a niekoľko medzinárodných misií a kontrol z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Príchod inšpektorov MAAE je typom kontrol, ktorej musíme do dvoch hodín od ohlásenia zabezpečiť prístup do všetkých nimi žiadaných zariadení a sprístupniť všetku vyžiadanú dokumentáciu. Na to existujú veľmi prísne medzinárodné zmluvy a si dovolím tvrdiť, že Slovensko patrí ku krajinám, ktoré patria medzi ukážkové.

Akému nebezpečenstvu v podobe rádioaktívneho žiareniu sú vystavení Vaši zamestnanci, ktorí sa venujú nakladaniu s RAO, vrátane jeho spaľovania?

Čo sa týka práce so sudmi, keďže hovoríme o nízko a veľmi nízkoaktívnych odpadoch, zamestnanci s nimi pracujú bežne v priamom fyzickom kontakte oblečení v bežných ochranných pracovných odevoch. Žiadne skafandre, ani plynové masky ako radi ilustrujú naši odporcovia tam nenájdete. Iba štandardné ochranné pomôcky.

Dopad žiarenia v porovnaní s inými činnosťami:

Zdroj: JAVYS

Ako je to s argumentom o vrátení spracovaného RAO i s celou rádioaktivitou do krajiny pôvodu, keďže je známe, že spaľujete RAO z Talianska. Je vôbec možné všetku rádioaktivitu pri spaľovaní zachytiť? A čo filtre, či iné kontaminované časti spaľovne, aj tie sa posielajú späť, resp. ako sa s nim nakladá?

Odpoveďou na túto otázku by som veci rád uviedol na pravú mieru, pretože v tejto súvislosti už zaznelo veľmi veľa nepresných, neprofesionálnych a zavádzajúcich informácií. Na základe medzinárodnej legislatívy je akékoľvek cezhraničné spracovávanie rádioaktívnych odpadov podmienené práve tým, že sa celý inventár rádioaktivity, ktorý je dovezený na Slovensko musí vrátiť do krajiny pôvodu. Zjednodušene povedané, čo sa dovezie, to sa odvezie. Samozrejme, v rámci procesu spracovávania sa môže nepatrné množstvo rádioaktivity zachytiť na technológiách alebo vo filtroch, avšak na to, aby sme zaistili, že sa do krajiny pôvodu vráti identické množstvo rádioaktivity ako sme doviezli, máme veľmi presné výpočtové modely. A preto do odpadu, ktorý sa vracia do krajiny pôvodu pridáme aktivitu z našich zdrojov, ktorá je identická s aktivitou, ktorá sa zachytila napríklad vo filtroch. Čiže obrazne povedané na konci dňa ide kompletný inventár aktivity pôvodcovi, u nás nezostáva vôbec nič. Časť, ktorá u nás zostala zachytená je nahradená našim odpadom, rovnakej charakteristiky. Takto sú koncipované aj medzinárodné zmluvy a proces je pod kontrolou dozorných orgánov. A to nie len domácich, ale aj medzinárodných. Napríklad Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu, ktorá vstupuje do systémov riadenia takýchto medzištátnych procesov. Existujú tiež povolenia všetkých zúčastnených krajín. A to nie len krajiny pôvodu a spracovateľskej, čiže napríklad Talianska a Slovenska, ale aj tých, cez ktoré transport prechádza. Je to jeden z najkontrolovanejších procesov slovenského priemyslu.

MŽP SR považuje zmluvu s Talianmi za neštandardnú, keďže bola „dojednaná podľa talianskeho práva, uzavretá v talianskom jazyku“. Vraj ste im ju tiež odmietli sprístupniť a vôbec predstaviť ju verejnosti. Môžete sa k týmto tvrdeniam vyjadriť a objasniť našim čitateľom, ako sa uzatvárajú obchody vo Vašej branži, aká je konkurencia a čo by prípadne zverejňovanie obchodných zmlúv mohlo JAVYS-u spôsobiť?

Najskôr odpoviem na prvú časť otázky. To znamená dojednanie zmluvy v rámci talianskeho práva v talianskom jazyku. Opäť by som rád zdôraznil, že ide o úplne štandardný mechanizmus! Pri zmluvách, ktoré sú obstarávané v jednotlivých krajinách si verejný obstarávateľ definuje kritériá a ak súťažíme zmluvu v Taliansku, je väčšinou zmluva podľa talianskeho práva a v talianskom jazyku. Tak, ako by v prípade, že by Taliani súťažili o zákazku u nás, podľa nášho verejného obstarávania, bola zmluva by v slovenskom jazyku a podľa slovenského práva. Uvediem príklad. Keď nám v Jaslovských Bohuniciach robí na projekte vyraďovania činnosti americká firma, robí na základe slovenského práva a zmluva je v slovenskom jazyku. Čiže ide o štandardné postupy v oblasti biznisu a pravdepodobne došlo k nepochopeniu prečo je zmluva v taliančine. My sme s Talianmi neuzatvorili zmluvu na základe vzájomnej dohody, ale na základe výsledku medzinárodnej súťaže, do ktorej sme sa zapojili a v ktorej sme sa o zákazku uchádzali. Z tohto pohľadu sa teda v ničom nevymykáme niečomu, čo by nebolo štandardné.

Čo sa týka sprístupnenia zmluvy, chcem úplne otvorene povedať, že zmluva a v princípe všetky zmluvy týkajúce sa činností, ktoré JAVYS robí z hľadiska spracovávania odpadov boli a sú plne k dispozícii akejkoľvek slovenskej štátnej inštitúcii. To znamená, že umožňujeme a umožnili sme aj Ministerstvu životného prostredia nahliadnutie do týchto zmlúv a poskytli sme im aj konkrétne ustanovenia, o ktoré Ministerstvo životného prostredia prejavilo záujem. Zmluva s Talianmi je dokonca zverejnená aj na webe spoločnosti, samozrejme, upravená tak, aby neobsahovala citlivé informácie.

Avšak, z komerčného a manažérskeho hľadiska musím povedať, že nie je úplne štandardné, aby sa komerčné časti zmlúv stávali predmetom verejnej diskusie, pretože to vrhá negatívne svetlo nie len na spoločnosť JAVYS, ale na celú Slovenskú republiku ako garanta všeobecných komerčných pravidiel. To znamená, že ak budeme musieť zverejňovať komerčné časti našich zmlúv, čiže čo za koľko robíme, tak otvárame dvere konkurencii, ktorá si to rada prečíta. A ak pôjdeme do akéhokoľvek tendra nabudúce, tak na to bude konkurencia napríklad v oblasti cien pripravená. S niečím podobným som sa nikdy nestretol. Nezažil som, že by spoločnosti, či už súkromné alebo štátne museli zverejňovať takúto úroveň dát týkajúcich sa napríklad zmluvných pokút, či akýchkoľvek zmluvných komerčných podmienok, ktoré boli veľmi ťažko vyjednávané. Bolo by nie len neštandardné, ale aj veľmi nešťastné, ak by to na Slovensku takto byť malo.

Treba si uvedomiť, že sú ekonomické škody priame a sú ekonomické škody nepriame. Tie nepriame sú omnoho závažnejšie a dlhotrvajúcejšie, pretože majú dopad na reputáciu. To znamená, že ak sa spoločnosť JAVYS a Slovensko nebudú správať na základe biznisového bontónu, to znamená, že ak vystavíme riziku aj našich partnerov a takéto citlivé informácie budú napríklad kolovať v tlači, tak reputácia a následné škody, ktoré teraz ani neviem vyčísliť budú mimoriadne závažné a môže sa stať, že Slovensko už v budúcnosti nebude mať možnosť ani keby sme chceli, aby sa v takých tendroch zúčastnilo. Obzvlášť, ak je členom konzorcia.

Zdroj: JAVYS

Politici sa aktuálne dohadujú či nezakázať spaľovanie RAO zo zahraničia a to rovno ústavným zákonom. Samozrejme, JAVYS by sa tejto situácii musel prispôsobiť, avšak aký by to malo dopad na ďalšie fungovanie a ekonomiku tejto štátnej firmy? Dokážete takýto dopad vyčísliť? Znamenalo by to úplne uzatvorenie si dverí pred príležitosťami zo zahraničia?

Toto je jedna z najzásadnejších oblastí, ktoré v súčasnosti vo vzťahu k budúcnosti v spoločnosti JAVYS riešime. Preto by som rád na úvod tejto odpovede povedal, že naša spoločnosť za ostatných desať rokov prispela do štátneho rozpočtu len na dividendách a na daniach každoročne v desiatkach miliónov eur. To znamená, že akákoľvek zmena filozofie vo vzťahu k tvorbe zisku a zakázanie spracovávania zahraničných odpadov na Slovensku určite zásadnou vecou bude. Obráti to našu našu ekonomiku a my nebudeme už schopní tvoriť zisk, odvádzať dividendy a samozrejme, aj daňová kontribúcia bude omnoho väčšia. Môj odhad ekonomických dopadov bude určite rádovo v stovkách miliónov eur, ale zároveň to bude aj strata príležitostí na medzinárodnom trhu a zastavenie rozvoja tohto sektora. Naopak, budeme musieť znížiť zamestnanosť a na naše činnosti žiadať v niektorých oblastiach o príspevok štát. Čiže ten dopad bude v stovkách miliónov eur.

Ak sa príjme legislatívna zmena, ktorá povedie k zastaveniu všetkých takýchto činností, bude musieť naša spoločnosť úplne preorientovať plány do budúcna. A ak sa nebudeme týmto smerom rozvíjať, dovoľujem si zodpovedne prehlásiť, že existuje už iba veľmi malá pravdepodobnosť, že by sa tieto činnosti potom v budúcnosti dokázali v našej krajine obnoviť. Jednoducho, ak z toho trhu zmizneme, trh sa preorientuje na iné krajiny a bude si to kompenzovať v rámci existujúcich kapacít v západnej Európe a tých, ktoré sa budujú. Napríklad veľkokapacitné centrum vo Veľkej Británii pre celý európsky trh. Získať si európsky trh je aj ambíciou tejto budovanej spaľovne. A nepochybne sa všetci zhodneme aj na tom, že krajina akou je Veľká Británia určite nemá zásadne nižšie postavené parametre na ekológiu ako Slovensko. Práve naopak. Z vlastnej skúsenosti viem, že sú v tejto oblasti vyspelejší ako my. A môžem povedať, že zahraničné spoločnosti už prejavili záujem aj o naše existujúce kontrakty hneď po tom, ako v zahraničných médiách zarezonovalo, že na Slovensku chce Ministerstvo životného prostredia tieto činnosti zakázať. Z môjho manažérskeho pohľadu by to bolo chybou nie len pre spoločnosť JAVYS, ale bude to nezodpovedné rozhodnutie pre celú Slovenskú republiku.

Váš rozvojový potenciál na Slovensku je značne ohraničený, čo však priame pôsobenie v zahraničí, kde sa jadrové elektrárne neustále budujú, ale i vyraďujú a je potrebné nakladať s jadrovým palivom. Môže JAVYS preraziť i mimo hraníc Slovenska? Aké sú Vaše ďalšie rozvojové plány s JAVYS-om?

Samozrejme, potenciál je tu vždy. Treba si ale uvedomiť, že na rozvoj akéhokoľvek potenciálu v rámci riadenia spoločnosti sú potrebné investície. To znamená, že ak chcete rozvinúť potenciál ekonomický, ľudský, ak chcete nastúpiť na nový trh, ak chcete investovať, ak chcete čokoľvek z tohto robiť, musíte mať prostriedky na investovanie. A vrátim sa teraz k tomu, čo som hovoril vyššie. Tieto prostriedky vieme generovať iba z komerčných činností. Takže na vašu otázku by som odpovedal takto. Áno, je tu potenciál, ale je podmienený tým, čo bude môcť spoločnosť JAVYS v budúcnosti robiť, čo bude mať v portfóliu z hľadiska svojich činností. Ak budeme naším akcionárom naďalej poverení rozvíjať tieto aktivity, tak ich budeme určite robiť. A ja tam osobne vidím samozrejme aj potenciál z hľadiska strednodobého horizontu, aby sme vedeli fungovať aj v oblasti, ktorá nie je iba o spracovávaní odpadu na našom území, ale aby sme vedeli naše know how poskytnúť aj krajinám, kde sa napríklad jadrová energetika iba rozvíja alebo sa realizujú veľké vyraďovacie projekty. Takými sú napríklad Nemecko alebo krajiny v Perzskom zálive, kde by o naše skúsenosti mohli mať záujem. Preto verím, že definitívnemu rozhodnutiu o novom zákone bude predchádzať odborná diskusia.

Pavol Štuller, MBA
je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti JAVYS a. s. V rokoch 1998-2006 pracoval ako projektový manažér v Slovenských elektrárňach, venujúc sa oblasti vyraďovania jadrovoenergetických zariadení. V rokoch 2006-08 bol riaditeľom kancelárie generálneho riaditeľa, predstavenstva a dozornej rady JAVYS-u. Od roku 2008 pôsobil ako Managing Director (SR/ČR) v spoločnosti AMEC Foster Wheeler (Clean Energy), zameranej na vyraďovanie jadrových zariadení a spracovanie rádioaktívneho odpadu. V období 2015-18 bol predsedom Dozornej rady spoločnosti Amec Foster Wheeler Romania, kde zodpovedal za strategické riadenie rumunskej pobočky. V rokoch 2008-20 súbežne pôsobil ako generálny riaditeľ pre strednú Európu v spoločnosti Wood Nuclear Central and Eastern Europe (Decommissioning), kde zodpovedal za riadenie spoločnosti so zameraním na vyraďovanie jadrových zariadení a spracovanie rádioaktívnych odpadov v regióne strednej Európy. V rokoch 2016 – 2020 bol členom predstavenstva spoločnosti Slovenské elektrárne.





Všetky práva k webovej stránke, príspevkom a fotografiám sú vyhradené. Copyright © EpV, s.r.o., 2014-2023 | Designed & Programmed by Richard Haríň

Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s používaním cookies, vďaka ktorým vylepšujeme naše služby. Viac info nájdete vo VOP. Logo na stiahnutie.