J. Badida o zelenej transformácii Slovenska
Slovensko sa stalo premiantom rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a pomohla tomu hlavne upravená štatistika. Rátať však treba i s jadrovou energiou, ktorá má nateraz pevné miesto v našom energetickom mixe. Zároveň si musíme vyjasniť pozíciu k zemnému plynu, keďže z jeho prepravy SR zarába. Aj to boli témy rozhovoru HN s našim analytikom Jozefom Badidom.
Slovensko sa zaviazalo zatvoriť uhoľné bane do roku 2027. Je to reálna úloha, máme šancu, že sa nám to podarí splniť?
Zatiaľ máme určený len jeden hraničný termín a to rok 2023. Dovtedy skončí podpora výroby elektriny z uhlia vyťaženého na Hornej Nitre, čo cez účty za elektrinu uhrádzajú tak slovenskí podnikatelia, ako aj domácnosti. No v baniach by sa teoreticky mohlo ťažiť aj naďalej, ak by ich majiteľ dokázal vyťažené uhlie umiestniť na trhu. Pre bane v Handlovej a Novákoch to asi nie je reálne, keďže sa skutočne ráta s ich postupným uzatváraním do konca rokov 2024, resp. 2027. Myslím však, že osud bane Čáry na Záhorí je ešte stále otvorený.
Môže súčasná pandémia a stámiliardový balík peňazí, ktoré na obnovu a urýchlenie zelenej transformácie vyčlenila Európska komisia, tento proces podstatne urýchliť?
Samotný trh spaľovaniu, a teda ani ťažbe uhlia naozaj veľmi nepraje, čo je možné vidieť na stúpajúcich cenách emisných povoleniek. Ktovie či by Slovenské elektrárne ešte prevádzkovali elektráreň v Novákoch, nebyť rozhodnutia vlády o všeobecnom hospodárskom záujme, keď vidíme, ako sa „trápia“ s elektrárňou vo Vojanoch, pričom tam spaľujú pravdepodobne kvalitnejšie uhlie z dovozu. No samotné uzatváranie baní, resp. ich transformácia na iné využitie je finančne veľmi nákladný proces a štátna pomoc i európske zdroje sa majiteľovi určite hodia.
Ktoré druhy obnoviteľných zdrojov energie budú po ukončení tohto procesu hrať u nás prím
Obnoviteľné zdroje energie sú naozaj perspektívne, avšak i v súčasnosti ich treba spravidla dotovať a zároveň vyvolávajú aj ďalšie investície spojené so zaistením bezpečnosti sústavy. Príkladom je program Zelená domácnostiam financovaný z európskych fondov i podpora prevádzky OZE zariadení uhrádzaná cez účty za elektrinu. Možno však predpokladať, že vstupná investícia do OZE sa bude postupne znižovať a navyše sa dodávok zelenej elektriny budú dožadovať priamo odberatelia, predovšetkým multinárodné spoločnosti. Rozvoju OZE teda významne pomôžu očakávané dlhodobé zmluvy medzi OZE výrobcami elektriny a odberateľmi (PPA) a podpora štátu cez aukcie či legislatívu.
Aká budúcnosť čaká jadrovú energiu? Ráta sa s ňou v dlhodobých plánoch?
U nás sa s jadrom isto ráta, veď 3. a 4. blok jadrovej elektrárne Mochovce, ak sa ich podarí spustiť, by mali slúžiť ďaleko po roku 2050. Práve preto je však masívny rozvoj OZE v elekroenergetike na Slovensku nepravdepodobný. Jednoducho „jadro“ má pevné miesto v našom energetickom mixe, a to aj preto, že už u nás jadrové elektrárne prevádzkujeme a vyhoreté jadrové palivo skladujeme. Samozrejme, rozhodnutie o prípadnej výstavbe nového jadrového zdroja, tzv. bohunickej päťky, je, po skúsenostiach s „Mochovcami“, výrazne zložitejšia otázka.
Keby ste mali porovnať Slovensko v otázke tempa prechodu na zelenú energetiku s ostatnými krajinami EÚ, patríme skôr medzi tých lepších, alebo zaostávame? Z ktorých krajín by sme si mohli vziať príklad?
Po zverejnení najnovších údajov Eurostatu sme sa stali doslova premiantmi. Bez väčšej námahy v ostatných rokoch, sme v podstate prekročili náš 14% záväzok podielu OZE na koncovej spotrebe energie, a to vďaka spresneniu dát z vykurovania domácností (drevo a tepelné čerpadlá). Ešte pred rokom sme boli na úrovni necelých 12%, aby sme po úprave štatistík pokročili k 17%. Tento údaj bude pravdepodobne ešte „krajší“ pre rok 2020, keďže nám kvôli pandémii poklesla spotreba. Na druhej strane, treba uznať šikovnosť zamestnancov odboru energetiky ministerstva hospodárstva a Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorí na tento štatistický „nedostatok“ prišli a odstránili ho.
Máme novú vládu, ktorá už prijala niektoré opatrenia týkajúce sa zelenej transformácie. Aké by boli Vaše odporúčania, na čo by sa naša krajina mala prioritne zameriavať?
Jednou z primárnych oblastí je energetická efektívnosť, čiže úspory energie či už vo verejnom sektore, pri podnikateľoch alebo v domácnostiach. Určite bude potrebné dekarbonizovať priemysel a to teda bude finančne veľmi náročné, avšak ak nechceme, aby sa stal nekonkurenčným, treba mu pomôcť aj z verejných zdrojov. Zároveň bude nevyhnutné investovať do rozvoja inteligentných sietí schopných integrovať decentralizované zdroje energie. Avšak netreba zabúdať ani na bezpečnosť, kedy je nevyhnutné riadiť sa odporúčaniami energetikov. Veď ôsmeho januára čelila Európa najvážnejšiemu bezpečnostnému incidentu od roku 2006. Iba sekundy nás delili od potenciálnej katastrofy, vedúcej možno až k black-outu, t.j. rozsiahlemu výpadku elektriny ohrozujúcemu riadny chod spoločnosti. A len dostatok záložných zdrojov, zakontrahovaných aj slovenským SEPS-om, nás z tejto šlamastiky dostal. Čiže aj investície do OZE majú zmysel, avšak musia ísť ruka v ruke s investíciami do bezpečnosti a spoľahlivosti sietí a zodpovedným nákupom podporných služieb.
Je vôbec reálne, že Slovensko, rovnako ako Európa, sa do polovice storočia stane úplne zeleným kontinentom, teda že sa vôbec nebudú využívať fosílne palivá? Alebo v istej miere tu ropa či zemný plyn budú s nami stále?
Možné to je, dokonca sme sa k tomuto záväzku už i prihlásili. Avšak to, že Európa má byť klimatický neutrálny kontinent, neznamená automaticky život bez fosílnych palív. Akurát naše emisie sa musia rovnať záchytom. Tento stav však treba dosiahnuť na celosvetovej úrovni a napríklad zavedenie uhlíkového cla nám môže pomôcť. Zároveň si musíme i na Slovensku vyjasniť pozíciu k zemnému plynu, keďže obmedzovanie jeho využívania na európskej úrovni celkom určite povedie k nižším príjmom SR z jeho prepravy, čo nášho financmajstra určite nepoteší.
Rozhovor bol uverejnený v HN dňa 26.01.2021
