M. Obert: Obchodníci a prevádzkovatelia sústav by nemali súťažiť o cezhraničnú kapacitu
V hodnotiacom rozhovore za rok 2018 sa s Miroslav Obert, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SEPS-u, slovenského operátora prenosovej sústavy, dotkol viacerých dôležitých tém, ako napríklad očakávaného odblokovania stop-stavu, t.j. pripájania nových zdrojov elektriny do sústavy, prelomovej zmeny nákupu a aktivácie podporných služieb mimo hraníc SR, ale aj infraštruktúrnych projektov (SK-HU, SK-UA, uzlový bod Bystričany) či obchodného prepájania krátkodobých trhov v EÚ.
Veľké očakávania sú spájané s novelou zákona o OZE (účinnosť od 1.1.2019), keďže by mala odstrániť pretrvávajúci zákaz pripájania nových výrobcov elektriny nad 10 kW inštalovaného výkonu. Avšak v minulosti ste sa vyjadrili, že zásadnou podmienkou z pohľadu SEPS na odblokovanie stop-stavu je úspešné sprevádzkovanie nových cezhraničných vedení do Maďarska a tie zatiaľ neboli vybudované. Je teda reálne, aby už v roku 2019 mohli byť pripájaní noví výrobcovia elektriny a ak áno, aké sú kapacitné limity, resp. iné požiadavky a obmedzenia zo strany SEPS-u?
Nové 400 kV vedenia na slovensko-maďarskom profile majú byť podľa obojstranne dohodnutého harmonogramu uvedené do prevádzky do konca roku 2020. Pokiaľ nepríde k neočakávaným zdržaniam vo fáze verejného obstarávania a pri realizácii stavby je uvedený termín reálny. Takže splnenie podmienky pre uvoľnenie kapacít na pripájanie nových zdrojov do elektrizačnej sústavy sa postupne, ale isto blíži.
Ekonomické ukazovatele SEPS, zdroj: VS SEPS 2017
Pokiaľ ide o obdobie do sprevádzkovania nových vedení, momentálne analyzujeme aktuálny stav prevádzky elektrizačnej sústavy a predpokladaného výhľadu do roku 2020. Pokiaľ analýza preukáže, že došlo k pozitívnej zmene zásadných parametrov, ako sú napr. zaťaženie sústavy, toky na exponovaných cezhraničných profiloch a pod., budú stanovené voľné kapacity pre pripájanie nových zdrojov elektriny. Samozrejme pri zohľadnení podmienky neohrozenia bezpečnosti prevádzky elektrizačnej sústavy. Nechcem však predbiehať, nakoľko výsledky analýzy ešte nemáme k dispozícii. O záveroch tejto iniciatívy bude informovať MH SR, nakoľko v zmysle § 18i ods. 20 novely zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby má MH SR do 28.02.2019 určiť a zverejniť na svojom webovom sídle inštalované výkony nových zariadení na výrobu elektriny z OZE a VÚKV, na ktoré sa vzťahuje podpora doplatkom a inštalované výkony v lokálnych zdrojoch.
Jednou zo základných úloh SEPS-u je poskytovanie systémových služieb stabilizujúcich sústavu. Za týmto účelom ste historicky prvýkrát implementovali novú stratégiu obstarávania podporných služieb na trojročnej báze. Môžete nám prezradiť s akými výsledkami?
Výberové konanie splnilo naše očakávania. Dosiahnuté úspory ÚRSO prakticky okamžite premietol do zníženia maximálnych cien niektorých druhov PpS a tarify za systémové služby. Informácie o výsledkoch sú dostupné na tomto odkaze.
Predpokladáme, že do 2-3 rokov dôjde k otvoreniu trhu s podpornými službami v rámci EÚ. Viete si predstaviť nakupovanie podporných služieb vo vzdialenejšom zahraničí, čiže mimo krajín V4? Aké prínosy, ale aj prípadné obmedzenia očakávate?
Odhad, že systém bude fungovať už za 2-3 roky, je asi optimistický. V momente, keď budú platformy fungovať tak, ako je to navrhnuté v nariadení Komisie (EÚ) 2017/2195 z 23. 11. 2017, ktorým sa stanovuje usmernenie o zabezpečovaní rovnováhy v elektrizačnej sústave (ďalej len „EBGL“), systém by mal v prvej fáze fungovať pre spoločnú aktiváciu regulačnej energie. Len pre upresnenie by sme si dovolili upozorniť, že novinkou bude nielen možnosť obstarania PpS v zahraničí, čo bude povinnosťou prevádzkovateľov prenosových služieb, ale hlavne ich centralizovaná aktivácia.
Pre nákup či zdieľanie podporných služieb zo zahraničia bude musieť byť zarezervovaná cezhraničná prenosová kapacita (podľa článkov 37 až 42 nariadenia EBGL). Bude tak dochádzať k súťaži ponúk/dopytov pre cezhraničné obchodovanie s elektrinou a s podpornými službami. Zásadnou zmenou bude po novom umožnenie prideľovania cezhraničnej prenosovej kapacity medzi ponukovými zónami pre zaistenie výmeny či zdieľanie regulačných záloh (podporných služieb). O cezhraničnú prenosovú kapacitu teda budú súťažiť účastníci trhu so silovou elektrinou (napr. obchodníci), teda neregulované subjekty na jednej strane a prevádzkovatelia prenosových sústav – regulované subjekty na strane druhej. Takéto riešenie nepovažujeme za správne.
Namerané cezhraničné prenosy v ES SR v roku 2017 (v GWh), zdroj: VS SEPS 2017
Aktuálne dochádza k finalizácii zimného balíčka z roku 2016, ktorý má potenciál významne ovplyvniť aj Vašu spoločnosť. Môžete nám prezentovať pozíciu SEPS? Čo môže priniesť vašej spoločnosti, Slovensku a EÚ?
Legislatívny balíček Čistá energia pre všetkých Európanov je (merané počtom stránok v celkovo štyroch nariadeniach a štyroch smerniciach) najrozsiahlejšia legislatívna zmena energetiky. Balíček teda prináša celý rad menších i významnejších zmien. S mnohými možno súhlasiť, a naopak aj nemálo zmien sme veľmi aktívne oponovali. Pripravili sme podrobné pozičné dokumenty k celkovo 12 témam, ktoré SEPS z pohľadu prevádzkovateľa prenosovej sústavy považovala za prioritné. Tieto pozície boli potom poskytnuté a diskutované s MH SR. SEPS v priebehu prípravy ako všeobecného prístupu Európskej rady, tak aj aktuálne v rámci interinštitucionálnych rokovaní (trialógov) naďalej veľmi úzko spolupracuje s MH SR a priebežne poskytuje podporu pri príprave pozícií k prerokovávaným kompromisným návrhom rakúskeho predsedníctva.
Pri príprave pozícií sme kládli dôraz na zabránenie zdieľania (socializácie) nákladov a zneužívania vzájomnej solidarity medzi členskými štátmi (samozrejme v častiach, dotýkajúcich sa činnosti prevádzkovateľa sústavy). Ďalej tiež na rešpektovanie národných špecifík a rozdielnych národných energetických politík.
Hoci by som mohol k baličku uviesť množstvo výhrad, SEPS z pozície prevádzkovateľa chápe svoju úlohu ako technickú a expertnú, nie politickú. SEPS sa teda môže vyjadrovať len k ekonomicko-technickým dopadom jednotlivých legislatívnych ustanovení. Celkový smer európskej energetickej politiky určený v balíčku, teda napr. hlavne stanovenie cieľových úrovní v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 (známych 40 %; 32 %; 32,5 % a 15 %), je rozhodnutím politickým.
Skutočne dôležitou a dlho očakávanou investíciou je posilnenie prepojení s našim južným susedom, ale v pláne máte aj zvýšenie cezhraničnej kapacity smerom na Ukrajinu. Aký pokrok ste v týchto projektoch dosiahli za posledný rok?
Posilnenie cezhraničného prepojenia Slovensko – Maďarsko si vyžaduje na slovenskej strane vybudovanie nového vedenia 2 x 400 kV lokalita Veľký Meder – hranica SK/HU v dĺžke cca 19 km, čím vzniknú nové 400 kV vedenia Veľký Ďur - Gönyü a Gabčíkovo – Gönyü, ako aj nového 400 kV vedenia Rimavská Sobota – hranica SK/HU v dĺžke cca 27 km, ktoré bude na maďarskej strane ukončené v elektrickej stanici Sajóivánka. Pre obidve časti boli v tomto roku (v roku 2018, pozn. redakcie) vydané právoplatné stavebné povolenia a momentálne prebieha verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavebno-montážnych prác. Realizácia vedení si vyžaduje úzku spoluprácu a koordináciu so spoločnosťou MAVIR, prevádzkovateľom maďarskej prenosovej sústavy. Obojstranne potvrdený termín uvedenia nových vedení do prevádzky je december 2020.
Na slovensko-ukrajinskom profile došlo od júna 2018 k zvýšeniu prenosovej kapacity o 30% realizáciou rekonštrukcie rozvodne 400 kV v elektrickej stanici Mukačevo, čo bolo úzke miesto na tomto profile. S ukrajinským prevádzkovateľom prenosovej sústavy UKRENERGO ďalej pokračujú aktivity zamerané na dlhodobé udržanie prevádzky existujúceho prepojenia na úrovni 400 kV, ktoré je v prevádzke už od roku 1963. Dňa 2. októbra 2018 sa uskutočnilo bilaterálne rokovanie v Kyjeve, kde boli prezentované výsledky spoločnej sieťovej štúdie a dohodnutý ďalší postup. Ukrajinská strana bude musieť vzhľadom na technický stav existujúceho vedenia už do roku 2023 vybudovať nové 400 kV vedenie, ktoré bude prepojené s existujúcim vedením na slovenskej strane. Vedenie na slovenskej strane je možné udržať v spoľahlivej prevádzke až do roku 2030. Po roku 2023 začnú práce spojené s prípravou projektu na vybudovanie nového vedenia na slovenskej strane tak, aby mohlo byť uvedené do prevádzky v roku 2030. Po roku 2030 by teda malo byť k dispozícii nové 400 kV vedenie Veľké Kapušany – Mukačevo v celej jeho dĺžke.
Živo diskutovanou témou je ohlásené ukončenie podpory výroby elektriny z uhlia ťaženého na Hornej Nitre v roku 2023. Z materiálu prezentovaného Úradom podpredsedu vlády SR vyplýva, že kľúčovou podmienkou má byť zaistenie bezpečnosti dodávok elektriny do regiónu aj po prípadnom odstavení nováckej elektrárne. Rozhodujúcu úlohu v tomto smere zohráva práve SEPS, ktorý posilňuje uzlový bod Bystričany. Môžete nám poskytnúť bližšie detaily? Čo je predmetom tejto investície, aké sú termíny na využitie externého financovanie a v akom stave realizácie sa aktuálne projekt nachádza?
Posilnenie uzlového bodu Bystričany je realizované súborom stavieb „Transformácia 400/110 kV Bystričany“ pozostávajúcim z nasledujúcich častí, ktoré tvoria technicky funkčný celok:
a) Rozvodňa 400 kV Bystričany
b) Transformácia 400/110 kV Bystričany
c) Rozvodňa 400 kV Križovany – rozšírenie
d) Rozvodňa 400 kV Horná Ždaňa – rozšírenie
e) 2x400 kV vedenie Križovany – Bystričany
f) 2x400 kV vedenie Horná Ždaňa – Bystričany (resp. lokalita Oslany)
Okrem časti Transformácia 400/110 kV Bystričany sú všetky ostatné časti spolufinancované z fondu BIDSF v správe Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR). Čerpanie prostriedkov z tohto fondu je možné do konca roku 2020.
Časti súboru stavieb týkajúce sa 400 kV rozvodní v elektrických staniciach Bystričany, Križovany a Horná Ždaňa sú v realizácii.
Pre časť Transformácia 400/110 kV Bystričany prebieha verejné obstarávanie. Realizácia stavby bude prebiehať v dvoch etapách s predpokladaným termínom ukončenia do konca roku 2021.
Pre 2x400 kV vedenie Križovany – Bystričany bola po opakovanom obstarávaní podľa Pravidiel obstarávania EBOR v decembri 2018 podpísaná zmluva o dielo. Lehota výstavby v zmluve je nastavená tak, že do konca roku 2020 by vedenie malo byť sprevádzkované.
Aktuálne najvážnejším problémom v rámci súboru stavieb je stav prípravy 2x400 kV vedenia Horná Ždaňa – Bystričany. Proti vydanému stavebnému povoleniu bolo podané odvolanie, o ktorom bude rozhodovať Okresný úrad Banská Bystrica ako príslušný odvolací orgán. Okrem toho boli voči viacerým rozhodnutiam podané odvolania, resp. správne žaloby a kasačné sťažnosti, ktoré sú momentálne v riešení. K tomuto stavu došlo napriek tomu, že všetky rozhodnutia boli vydané v súlade s príslušnou legislatívou. Súbežne prebieha príprava tendrovej dokumentácie podľa Pravidiel obstarávania EBOR, aby bolo možné vyhlásiť obstarávanie čo najskôr.
Významným míľnikom pre prevádzkovateľov prenosových sústav vo V4 bolo rozdelenie nemecko-rakúskej obchodnej zóny k 1.10.2018 po čom ste dlhodobo volali. Aké sú doterajšie skúsenosti s týmto krokom? Naplnili sa vaše očakávania?
Máte pravdu, že v spolupráci so susednými prevádzkovateľmi prenosových sústav (ČEPS, MAVIR a PSE) sme dlhodobo poukazovali na technické a obchodné problémy, ktoré spoločná rakúsko-nemecká obchodná oblasť prinášala. Po niekoľkých rokoch sa konečne podarilo presadiť jej rozdelenie. Nasledovalo však spoločné rozhodnutie rakúskeho a nemeckého regulátora, ktorí sa rozhodli a administratívne určili, že minimálna hodnota dlhodobej cezhraničnej kapacity na tomto profile bude 4900 MW. To prakticky znamená, že v rozpore s nariadením FCA neprebieha koordinovaný výpočet kapacít a do tejto úrovne sa vôbec nebude prihliadať na to, akým spôsobom nominované toky na nemecko-rakúskom profile ovplyvnia možnosti obchodovania na dotknutých profiloch ostatných prevádzkovateľov prenosových sústav. Inak povedané, obchod na rakúsko-nemeckom profile má prioritu pred ostatnými, čo podľa nášho názoru nie je v súlade s nariadením FCA. Náš názor sme vyjadrili aj v spoločnej tlačovej správe.
Napriek vyššie uvedenému udeleniu „VIP prístupu“ pre obchod na rakúsko-nemeckom profile až do úrovne 4900 MW rozdiel v cenách denného trhu v obchodných zónach Nemecka a Rakúska v rámci market couplingu CWE len dokazuje, že rozdelenie spoločnej rakúsko-nemeckej obchodnej zóny bolo správne a malo k nemu prísť už dávno. Naďalej budeme podrobne sledovať vplyv a poukazovať na prípadné negatívne dopady „VIP prístupu“ na tomto profile.
SEPS je dôležitým článkom integrácie denných trhov v strednej Európe v rámci úspešného projektu market coupling‑u (4M MC). Na druhej strane vaša spoločnosť sa nateraz rozhodla neparticipovať na ešte väčšom integračnom projekte naprieč Európou známeho pod názvom XBID. Môžete nám ozrejmiť dôvody, ktoré viedli SEPS k odmietnutiu tohto celoeurópskeho riešenia?
Vývoj objemu zobchodovanej elektriny na krátkodobom trhu v SR (v TWh), zdroj: VS SEPS 2017
Prepojenie trhov v rámci 4M MC považujeme za jeden z najúspešnejších projektov v regióne nielen z toho pohľadu, ako rýchlo a z pohľadu prevádzkovateľov prenosových sústav a búrz lacno bol pripravený, ale aj vzhľadom na ohlasy účastníkov trhu. Jedná sa o tzv. day ahead trh a je škoda, že naši partneri z MRC sa nestavajú pozitívne k našej snahe o prepojenie denného trhu na NTC báze, čím by vznikol jednotný denný trh v celej kontinentálnej Európe a prakticky na celom území EÚ. Nepodstatnou skutočnosťou sú tiež náklady na realizáciu a prevádzku projektu, ktoré v porovnaní s inými projektmi môžeme považovať za marginálne. Snaha o minimalizáciu nákladov na obdobné projekty je z pohľadu dopadu na konečných spotrebiteľov podstatná.
V rámci projektu XBID by mal byť prepojený vnútrodenný trh s elektrinou. SEPS do projektu zatiaľ nevstúpila preto, lebo postoj ÚRSO k účasti v projekte nebol pozitívny. Naviac to, čo momentálne prevádzkovateľ IT riešenia ponúka, nespĺňa požiadavky, ktoré sú predpísané v rámci nariadenia CACM a naviac nie sme presvedčení, že tento projekt je nastavený transparentne z hľadiska nákladov a duševného vlastníctva.
Pokiaľ bude prevádzkovateľ riešenia XBID ponúkať produkt, ktorý bude v súlade s požiadavkami nariadenia CACM, SEPS bude svoj postoj komunikovať s ÚRSO.
Ing. Miroslav Obert Narodil sa v roku 1961 v Hlohovci. Vysokoškolské vzdelanie získal na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, v odbore elektroenergetika, zameranie výroba a rozvod elektrickej energie, špecializácia jadrová energetika. Štúdium úspešne ukončil v roku 1984.
Ako absolvent Slovenskej vysokej školy technickej nastúpil do Atómových elektrární Bohunice vtedajšieho štátneho podniku Slovenské elektrárne ako technik. Postupne vykonával všetky riadiace funkcie na blokovej dozorni jadrovej elektrárne až po výkon funkcie vedúceho prevádzky JE. Podstatnú časť profesionálneho života strávil v akciovej spoločnosti Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS, a. s.), ktorá sa zaoberá vyraďovaním jadrových elektrární, nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoretým jadrovým palivom a prepravou rádioaktívnych materiálov. V JAVYS, a. s., pracoval od roku 2006 a vystriedal viacero postov od riaditeľa sekcie prevádzky V1 a riaditeľa divízie V1 cez člena predstavenstva až po podpredsedu predstavenstva. V rokoch 2010 až 2014 pôsobil ako člen Dozornej rady akciovej spoločnosti Jadrová energetická spoločnosť Slovenska. Od septembra 2014 do marca 2016 pôsobil na Ministerstve hospodárstva SR ako štátny tajomník zodpovedný za oblasť energetiky a štrukturálnych fondov. V tom období bol aj členom Dozornej rady Národného jadrového fondu. Od marca 2015 do júla 2016 bol členom Rady banky Exportnej – importnej banky SR. Od marca do decembra 2016 zastával post riaditeľa divízie vyraďovania JE V1 a PMU v spoločnosti JAVYS, a. s.
S účinnosťou od 1. 1. 2017 je zvolený za člena predstavenstva a určený za predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Predstavenstvom spoločnosti bol menovaný za generálneho riaditeľa s účinnosťou od 10. 1. 2017.
