Partnermi portálu Energie pre Vás sú:

↵ Späť na zoznam rozhovorov

M. Obert o novej stratégii nákupu podporných služieb zo strany SEPS

V súčasnom svete energetiky sa ešte stále väčšina elektriny prenáša od výrobcov k odberateľom po elektrickom vedení. Najvýznamnejším hráčom, ktorý má zabezpečovať bezpečný a spoľahlivý prenos elektriny a spravovať prenosovú sústavu SR je štátom vlastnený SEPS. Vo svojej náplní práce má aj zabezpečenie okamžitej rovnováhy výroby a spotreby elektriny v sústave, čo vykonáva nákupom tzv. podporných služieb. Treba priznať, že tieto náklady sa následne premietajú do koncových cien elektriny, a preto by mali byť v záujme pozornosti každého odberateľa elektriny na Slovensku. A práve aktuálny návrh nové spôsobu nákupu týchto podporných služieb, nám v nasledujúcom rozhovore bližšie predstaví pán Miroslav Obert, generálny riaditeľ a predseda predstavensta SEPS.

SEPS na svojej stránke zverejnila verejnú konzultáciu k dokumentu “Stratégia zabezpečenia dostatočného objemu podporných služieb pre poskytovanie systémových služieb a bezpečnej a spoľahlivej prevádzky ES SR pre obdobie rokov 2019 až 2021“. Môžete nám povedať, prečo ste pristúpili takejto forme komunikácie s verejnosťou?

Najskôr je asi potrebné krátko vysvetliť, čo sú podporné služby (ďalej len „PpS“) a prečo je ich dostatok pre našu spoločnosť kľúčový.

PpS sú služby, ktoré SEPS nakupuje za účelom zabezpečenia systémových služieb. Systémové služby, sú jednoducho povedané všetky aktivity súvisiace s tým, aby sme zabezpečili vyvážený stav v elektrizačnej sústave.

Prečo SEPS tieto služby nakupuje? Neviete si ich zabezpečiť vo vlastnej réžii?

Presne tak, okrem regulácie napätia nastavovaním odbočiek na transformátoroch a zapínaním tlmiviek, ktoré sú majetkom SEPS, všetky ostatné služby spočívajúce hlavne v dodávke činného, alebo jalového výkonu musí SEPS nakupovať. Po unbundlingu v energetike, ktorým sa EÚ rozhodla minimalizovať vplyv tradičných energetických spoločností na trh s elektrinou bolo znemožnené, aby prevádzkovatelia prenosových sústav (ďalej len „PPS“) vlastnili a prevádzkovali zariadenia na výrobu elektriny. Nastala teda situácia, keď na zabezpečenie jednej zo základných a asi najdôležitejšej funkcie aj z pohľadu medzinárodnej spolupráce – zabezpečenie rovnováhy medzi výrobou a spotrebou v reálnom čase pri uvažovaní zmluvne dohodnutých cezhraničných obchodov – PPS museli začať nakupovať PpS, teda schopnosť zariadení na výrobu elektriny meniť výkon generovaný na svorkách zariadení nahor, prípadne nadol podľa požiadaviek dispečingu PPS. Obdobné služby môžu poskytovať aj veľkí odberatelia elektriny, ktorý majú technológiu schopnú meniť veľkosť odoberaného činného výkonu.

Môžete nám, prosím, povedať o čo konkrétne v prípade PpS ide?

Rozdeľujeme ich na dve skupiny. Prvou sú PpS, ktorých aktiváciou dochádza k zmene dodávaného činného výkonu do sústavy a patria sem nasledujúce typy služieb:

· Primárna regulácia činného výkonu (ďalej len „PRV±“)

Táto služba udržiava rovnováhu medzi výrobou a spotrebou v rámci synchrónnej oblasti pomocou regulátorov otáčok alebo činného výkonu turbogenerátora/zdroja. Spoločnou činnosťou všetkých prepojených elektrizačných sústav má primárna regulácia činného výkonu za cieľ prevádzkovú spoľahlivosť energetického systému v synchrónnej oblasti a stabilizuje systémovú frekvenciu na rovnovážnej hodnote po poruche v časovom rámci sekúnd, ale bez toho, že by obnovila požadovanú hodnotu systémovej frekvencie a plánovaných výmen činných výkonov (salda).

· Sekundárna regulácia činného výkonu (ďalej len „SRV±“)

Prispieva k obnove frekvencie na požadovanú hodnotu a súčasne vyrovnáva saldo cezhraničných výmen na plánované hodnoty, čím sa zaistí, že celá rezerva pre aktivovaný primárny regulačný výkon bude opäť k dispozícii.

Udržiava rovnováhu medzi výrobou a spotrebou v rámci každej regulačnej oblasti, resp. riadiaceho bloku, pričom sa berú do úvahy programy medzinárodných výmen, s ohľadom na činnosť primárnej regulácie činného výkonu, ktorá pracuje v synchrónnej oblasti.

Je aktivovaná proporcionálne cez centrálny regulátor dispečingu prevádzkovateľa PS, ktorý mení pracovné body činného výkonu výrobných jednotiek zaradených do tejto PpS.

· Terciárna regulácia činného výkonu TRV (ďalej len „TRV“)

Je každá požadovaná manuálna alebo automatická zmena činného výkonu zdroja, za účelom presunu pracovných bodov strojov, zúčastnených na terciárnej regulácii činného výkonu, s cieľom zaručiť dostatočnú rezervu sekundárnej regulácie činného výkonu, ktorá zodpovedá potrebe z hľadiska veľkosti v danom čase.

Terciárnu reguláciu činného výkonu delíme na:

- 3 minútová kladná s časom aktivácie/deaktivácie do 3 minút (ďalej len „TRV3MIN+“)

- 3 minútová záporná s časom aktivácie/deaktivácie do 3 minút (ďalej len „TRV3MIN-“)

- 10 minútová kladná s časom aktivácie/deaktivácie do 10 minút (ďalej len „TRV10MIN+“),

- 10 minútová záporná s časom aktivácie/deaktivácie do 10 minút (ďalej len „TRV10MIN-“),

- 15 minútová kladná s časom aktivácie/deaktivácie do 15 minút (ďalej len „TRV15MIN+“),

- 15 minútová záporná s časom aktivácie/deaktivácie do 15 minút (ďalej len „TRV15MIN-“).

· Zníženie a Zvýšenie odberu (ďalej len „ZNO, ZVO“)

Poskytovaním podporných služieb ZNO a ZVO sa rozumie riadenie výkonu odberateľa, t. j. manuálna alebo automatická zmena odoberaného činného výkonu zo sústavy prostredníctvom zariadenia na strane spotreby. Služby poskytujú výhradne odberné zariadenia. Požadovaná manuálna alebo automatická zmena odoberaného činného výkonu sa môže uskutočniť:

- odpojením alebo znížením odoberaného činného výkonu zariadení poskytujúcich ZNO,

- pripojením alebo zvýšením odoberaného činného výkonu zariadení poskytujúcich ZVO.

Do druhej kategórie PpS patria:

· Sekundárna regulácia napätia (SRN)

SRN je služba, pri ktorej zmena budenia na prifázovaných generátoroch mení dodávku jalového výkonu tak, aby boli zabezpečené požadované hodnoty napätia vo vybratých, tzv. pilotných uzloch sústavy.

· Štart z tmy

Služba štart z tmy predstavuje schopnosť niektorých výrobcov obnoviť dodávky elektrina do siete v prípade poruchy typu black-out, teda stavu, keď dôjde k fatálnym výpadkom a elektrizačná sústava ostane „po tme“.

V dokumente, ktorý je predmetom verejnej konzultácie, riešite dostatok všetkých týchto služieb?

Nie, dokument sa venuje len stratégii zabezpečenia PpS z prvej skupiny, teda služieb ktorých výsledkom je zvýšenie, alebo zníženie dodaného výkonu do sústavy, resp. zmena odberu u poskytovateľov ZNO a ZVO.

Teoretický úvod teda máme za sebou a preto sa ešte raz vrátim k pôvodnej otázke. Prečo práve verejná konzultácia?

Je treba si uvedomiť, že náklady na PpS tvoria nezanedbateľnú časť nákladov SEPS. Napríklad na rok 2018 je celkový objem oprávnených nákladov schválený zo strany ÚRSO viac ako 160 M €. Na druhej strane poskytovanie PpS je pre domácich výrobcov dôležitým dodatočným zdrojov príjmov (asi najvýraznejšie je to v oblasti teplárenstva), avšak zabezpečenie dostatočných objemov PpS v posledných rokoch bolo poznačené najmä klesajúcou cenou silovej elektriny na veľkoobchodných trhoch. V dôsledku toho dochádza k postupnému odstavovaniu klasických elektrární (schopných poskytovať rezervu výkonu vo forme PpS) z prevádzky, pretože tepelné elektrárne (ďalej len „TE“) vyrábajúce elektrinu na báze uhlia alebo plynu nie sú schopné konkurencie pri takých nízkych cenách elektriny. Výroba elektriny na báze plynu bez dodatočných príjmov z dodávky tepla bola napríklad aj dôvodom odstávky paroplynovej elektrárne (ďalej len „PPC“) Malženice. Niektoré TE v ES SR naďalej ostávajú v prevádzke, avšak len ako „studená“ záloha pri poskytovaní PpS typu TRV10MIN+ (PPC Bratislava, PPC Panické Dravce), resp. sú v prevádzke vďaka zapojeniu do podpory v rámci kombinovanej výroby elektriny a tepla (známej pod skratkou KVET).

SEPS sa teda dostáva do situácie, keď dostatočný objem PpS, ktorý je pre SEPS nevyhnutnou podmienkou pre zaistenie bezpečnej a spoľahlivej dodávky elektriny a plnenie medzinárodných štandardov je čoraz ťažšie zabezpečiť.

Práve z tohto dôvodu si naša spoločnosť dala vypracovať štúdiu s názvom „Posúdenie variantov výrobného mixu vo vzťahu k povinnostiam PPS SR a v súvislosti s primeranosťou výrobných kapacít (generation adequacy) a dostatočnosťou regulačných rezerv pre zabezpečenie bezpečnej a spoľahlivej prevádzky ES SR v strednodobom horizonte“ (ďalej len „Štúdia“).

Z uvedenej Štúdie vyplýva, že sa výhľadovo do roku 2030 situácia v oblasti deficitu regulačných záloh pre služby primárnej a sekundárnej regulácie zlepšovať nebude a že pre pokrytie potrieb zabezpečenia služieb typu PRV± a SRV± bude nevyhnutné pokračovať vo využívaní regulačných záloh napr. zo zahraničia, fiktívnych, či virtuálnych blokov. Tieto opatrenia sú realizované už teraz, ale ako novinka bolo odporučené uskutočniť výberové konanie na obstaranie PpS na dlhšie obdobie. Keďže poskytovatelia PpS na Slovensku sú zvyknutí na ročné cykly obstarávania a pre SEPS, ako sme uviedli pred chvíľou, ide o obrovské výdavky, ktoré sú zároveň príjmami poskytovateľov, rozhodli sme sa pristúpiť k odbornej diskusii s dotknutými stranami ešte pretým, ako pristúpime k obstaraniu PpS na obdobie dlhšie ako jeden rok.

Podmienkou účasti vo výberovom konaní je ponuka, ktorá nepresiahne 90% maximálnej ceny stanovenej ÚRSO. Prečo?

V predchádzajúcich odpovediach som uviedol že náklady na PpS predstavujú značný objem finančných prostriedkov. ÚRSO určuje maximálne povolené ceny za každú službu a naším cieľom je obstarať tieto služby za nižšie ceny. Sme presvedčení, že viacročné výberové konanie prinesie benefity pre poskytovateľov vo forme zastabilizovania výhľadu ekonomiky prevádzky minimálne na obdobie, na ktoré je vyhlásené (toto by mali oceniť najmä výrobcovia využívajúci k výrobe elektriny fosílne palivá), preto je štandardné nastaviť benefity aj pre SEPS, ktoré ÚRSO svojimi rozhodnutiami následne prenáša do tarify za poskytovanie systémových služieb.

Aké ďalšie podmienky by mali byť odlišné oproti súčasnému stavu, keď najdlhším obdobím vo výberovom konaní je obdobie jedného roku?

Predbežne navrhnuté podmienky sú postavené na rovnakej filozofii ako je to v súčasnosti. Rozdiel bude len v tom, že ponuka nepretržitej dodávky v rámci jednotlivých rokov je na obdobie jedného kalendárneho mesiaca a že ponuky budú môcť podávať aj poskytovatelia, ktorí v čase podania ponuky nebudú mať ešte k dispozícii certifikované zariadenia. Takto bude otvorená možnosť pre poskytovateľov PpS „zahedžovať“ si určitú časť príjmov z PpS v prípade výstavby nových, alebo finančne náročnejšej rekonštrukcie existujúcich zariadení. Na rozdiel od ponúk z už existujúcich certifikovaných zariadení, SEPS bude od takéhoto dodávateľa vyžadovať vyššiu finančnú zábezpeku.

Aké očakávate reakcie v konzultačnom procese?

Pripravili sme kvalitný materiál a otvorene vysvetľujeme čo nás vedie k úvahám o viacročnom výberovom konaní. Možnosť zabezpečenia kontraktu na poskytovanie PpS na dlhšie obdobie podľa nášho názoru pomôže poskytovateľom „prežiť“ a pripraviť si finančné stratégie pri garantovaných príjmoch na obdobie dlhšie ako jeden rok.

V tejto chvíli čakáme na podnety, ktoré obratom vyhodnotíme, a po skončení konzultácie zorganizujeme workshop, na ktorom vysvetlíme naše postoje k námetom. K zapojeniu sa do procesu verejnej konzultácie sme priamo oslovili aj MH SR, ÚRSO či Výbor národnej rady pre hospodárske záležitosti.

Na základe výsledkov diskusie SEPS rozhodne o ďalších krokoch.

Ing. Miroslav Obert

Narodil sa v roku 1961 v Hlohovci. Vysokoškolské vzdelanie získal na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, v odbore elektroenergetika, zameranie výroba a rozvod elektrickej energie, špecializácia jadrová energetika. Štúdium úspešne ukončil v roku 1984.

Ako absolvent Slovenskej vysokej školy technickej nastúpil do Atómových elektrární Bohunice vtedajšieho štátneho podniku Slovenské elektrárne ako technik. Postupne vykonával všetky riadiace funkcie na blokovej dozorni jadrovej elektrárne až po výkon funkcie vedúceho prevádzky JE. Podstatnú časť profesionálneho života strávil v akciovej spoločnosti Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS, a. s.), ktorá sa zaoberá vyraďovaním jadrových elektrární, nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoretým jadrovým palivom a prepravou rádioaktívnych materiálov. V JAVYS, a. s., pracoval od roku 2006 a vystriedal viacero postov od riaditeľa sekcie prevádzky V1 a riaditeľa divízie V1 cez člena predstavenstva až po podpredsedu predstavenstva. V rokoch 2010 až 2014 pôsobil ako člen Dozornej rady akciovej spoločnosti Jadrová energetická spoločnosť Slovenska. Od septembra 2014 do marca 2016 pôsobil na Ministerstve hospodárstva SR ako štátny tajomník zodpovedný za oblasť energetiky a štrukturálnych fondov. V tom období bol aj členom Dozornej rady Národného jadrového fondu. Od marca 2015 do júla 2016 bol členom Rady banky Exportnej – importnej banky SR. Od marca do decembra 2016 zastával post riaditeľa divízie vyraďovania JE V1 a PMU v spoločnosti JAVYS, a. s.

S účinnosťou od 1. 1. 2017 je zvolený za člena predstavenstva a určený za predsedu predstavenstva akciovej spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Predstavenstvom spoločnosti bol menovaný za generálneho riaditeľa s účinnosťou od 10. 1. 2017.

Zdroj: Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a. s. (názov, perex - redakcia portálu)