J. Badida: Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, energetika sa týka nás všetkých
Určite si všetci dobre pamätáte na chaos okolo cien elektriny, ktorý sa Slovenskom prehnal ako hurikán a nechal po sebe spúšť aj v podobe odvolaného predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Aj keď energetika nie je pre bežného človeka tou naj „sexy“ témou, napriek tomu sa nás týka, pretože všetci svietime, používame spotrebiče a naše zodpovedné, resp. nezodpovedné správanie sa potom odzrkadľuje aj v našich peňaženkách.
1.Nebude mať zvýšenie fixnej zložky ceny za elektrinu negatívny dopad na úspory elektrickej energie? Nebude to pre domácnosti demotivačné vo vzťahu k šetreniu? Inými slovami, nebude to mať negatívny dopad na znižovanie energetickej náročnosti ekonomiky SR, ktorá je aj tak stále pomerne vysoká?
Januárový chaos v cenách elektriny bol spôsobený predovšetkým nezvládnutou komunikáciou. Cena elektriny sa skladá z viacerých zložiek a pokiaľ pri domácnostiach samotná komodita klesala, platba za elektrické vedenie, čiže možnosť odoberať elektrinu rástla. Navyše malo dôjsť k rozlíšeniu domácností v závislosti od počtu fáz ističov, čiže rezervovania kapacity elektrického vedenia. Pokiaľ výška distribučných taríf závisí predovšetkým od miery ziskovosti aktuálne stanovenej URSO-m na 6,12% a je úplne legitímne sa pýtať či nemôže byť nižšie, princíp rozdelenia domácností podľa veľkosti ističa je logický. Nie je predsa správne, aby všetky domácnosti platili akoby za 2 miesta vo vlaku, ak si niektorá rezervovala iba 1 a iná až 3 miesta.
Samozrejme túto tému treba vhodne komunikovať zo strany zodpovedných inštitúcií, ale nakoniec je to samotný majiteľ bytu, chaty či rodinného domu, kto sa má zaujímať a hľadať riešenia na optimalizáciu ističov. Iba samotná domácnosť vie, aké sú jej nároky na elektrické vedenie, aké elektrospotrebiče používa a s čím ráta do budúcnosti. Zavedenie platieb za skutočnú výšku rezervovanej kapacity aj pre domácnosti je pravdepodobne len otázkou času.
Aktuálne prebieha na Slovensku inštalácia inteligentných meračov, tzv. smart metrov pri odberateľoch so spotrebou nad 4 MWh ročne. Možno by stála za zváženie ich inštalácia aj u domácností s nižšou spotrebou, ak to by prispelo k nahradeniu ističov a išlo by o lacnejšie riešenie. Tým pádom by sme mohli prispieť k rýchlejšej transformácii energetiky a hádam aj k dynamickej cene elektriny počas dňa, čo by práve malo viesť k úsporám.
2. Čo podľa Vás spôsobí zmena kreovania predsedu ÚRSO a regulačnej rady, keďže to bude znova "postavené" na jednom človeku? Aké riziká z toho vyplývajú?
Regulačný úrad je možno trocha nenápadný, no o to významnejší štátny orgán ovplyvňujúci ceny energie, a preto aj konkurencieschopnosť našich podnikov, ziskovosť energetických spoločností či kúpyschopnosť obyvateľstva. Vládny návrh ponecháva všetku moc nad týmto úradom v rukách jedného človeka - predsedu, ktorého chce najnovšie aj priamo menovať a odvolávať.
V prvom rade sa treba spýtať, kto zo špičkových energetikov by mohol mať záujem o túto stoličku, ak by mal dostávať 3- či 4-krát nižší plat ako v súkromnej sfére. Navyše jeho pozícia, ktorú budú chcieť politici určite ovplyvňovať, keďže silne zasahuje do životov ich voličov, stratí poistku odvolávania prezidentom SR.
Úrad potrebuje nezávislosť, ale rovnako aj zodpovednosť a tú by sme dosiahli skôr kolektívnym vedením. Jednoducho by bolo vhodnejšie oslabiť pozíciu „neodvolateľného“ predsedu buď v prospech zamýšľaných 2 podpredsedov, rovnako menovaných vládou, alebo posilnenej Regulačnej rady.
3. Je z pohľadu EÚ a jej pravidiel v poriadku, že cenové rozhodnutia ÚRSO bude posudzovať aj vláda, resp. ministerstvo hospodárstva? Neutrpí tým nezávislosť ÚRSO?
Podľa vládneho návrhu by sa ministerstvo hospodárstvo malo stať účastníkom cenového konania pokiaľ ide o distribúciu a prepravu/prenos plynu a elektriny a ministerstvo životného prostredia zasa pri regulácii cien pitnej vody dodanej verejnými vodovodmi. Hneď prvotná otázka vystane, prečo sú z návrhu vylúčené teplo, odpadová voda, ako aj samotná dodávka plynu a elektriny. Následne sa treba spýtať, načo ministerstvo hospodárstva potrebuje byť účastníkom cenových konaní, keď tento krok už rozporovalo aj ministerstvo životného prostredia a navyše spravuje akcie v pološtátnych energo firmách. Ak je to forma nedôvery voči štátnym nominantom a samotnému URSO, treba sa skôr zamerať na vhodnejší výber odborníkov, posilnenie analytických kapacít ministerstva a väčšiu mieru transparentnosti.
To, či bude zapojenie ministerstiev do cenových konaní v rozpore s princípom spravodlivého nastavenia cien energie, čo je životne dôležité pre správny vývoj našej ekonomiky a rast životnej úrovne, ukáže až prax. Zvyšuje sa však riziko zasahovania politikov do cien energie, keďže účastník konania je nielen dobre informovaný, ale zároveň môže rozhodnutie aj napadnúť a v konečnom dôsledku aj zvrátiť vo svoj prospech.
4. Vo svojich vystúpeniach ste spomínali aj nedostatky ÚRSO v komunikácii s odberateľmi, resp. s verejnosťou. Ako by sa mal ÚRSO "správať," aby ľudia neboli jeho rozhodnutiami zaskočení a šokovaní?
URSO by sa malo predovšetkým otvoriť verejnej kontrole, ideálne zavedením väčšej miery transparentnosti cenových konaní. Toto je však úloha politikov, aby vhodne upravili zákony a umožnili tak verejnosti prístup k relevantným informáciám a parametrom vstupujúcim do ceny, a teda zvýšili mieru dôveryhodnosti URSO.
Dôležitosť URSO vnímam aj v súvislosti so šetrením nákladov náš všetkých na regulačnú elektrinu. Je totiž potrebné pomôcť vybudovať vnútrodenný likvidný trh, kde by mohli obchodníci nakupovať a predávať elektrinu podľa potreby a obmedzilo by sa využívanie drahých záložných zdrojov.
Významnú rolu v celom procese nastavenia systému hrajú aj politici. To, že dnes doplácame v cenách elektriny na obnoviteľné zdroje či domáce uhlie sú priority presadzované vládou. Ak teda chceme lepšie fungujúce URSO, musíme začať u politikov. Zároveň je potrebné ľudí viac vzdelávať a motivovať k vyššej miere aktivity a záujmu o ceny a nie všetkých paušálne „chrániť“.
Výťah z rozhovoru s analytikom Energie pre Vás - Jozefom Badidom bol uverejnený v Hospodárskych novinách (25.apríl 2017).
