Čo nového na plynárenskom fronte?
Posledné obdobie bolo vcelku bohaté na plynárenské udalosti, ktoré môžu zásadným spôsobom meniť toky plynu v Európe. Slovenský prepravca Eustream urputne bojuje o zachovanie svojej pozície stredoeurópskej plynárenskej tepny a využíva momentum na presadenie „rozvojového“, pre niekoho možno „záchranného“ projektu Eastring. Premiér Fico z Moskvy oznamuje skončenie prepravy ruského plynu cez Ukrajinu od roku 2020 s fatálnymi následkami pre štátny rozpočet. A aby toho nebolo málo, Gazprom podpisuje s energetickými spoločnosťami E.ON (Nemecko), OMV (Rakúsko) a Shell (UK-Holandsko) memorandum o výstavbe 3. a 4. línie konkurenčného plynovodu Nord Stream v Baltickom mori.
Aj súčasnosť má ďaleko od ideálu, veď v roku 2014 prepravil Eustream „len“ 46,5 miliárd m³ plynu, čo bol pokles oproti predchádzajúcemu roku o 20%. Na druhej strane jeho zisk pred zdanením narástol o 10% na €446 miliónov, keďže (i) prestal platiť SPP za prenájom plynovodu, (ii) prepravou plynu z ČR do Rakúska a reverzom späť na Ukrajinu nemusí zapínať kompresory a (iii) ušetrí aj na 20% znížení počtu zamestnancov. Výnosy síce klesajú, prepravuje sa totiž menej plynu, no zisk je stále zaujímavý a dividendy v roku 2015 by mali dosiahnuť úctyhodných €1,4 miliárd. Situácia by sa však mohla značne skomplikovať, kebyže Rusi Ukrajinu naozaj obídu a našou ohromnou rúrou, s technickou kapacitou 80 miliárd m³, by sme zásobovali akurát tak Slovensko s „biednou“ spotrebou 4,24 miliardy m³. V centrále na Votrubovej si túto hrozbu dobre uvedomujú, a preto navrhujú prepojiť Slovensko s Balkánom cez spomínaný Eastring.
Za Eastring sa lobuje na všetkých frontoch, tak v Bruseli, Washingtone, ako aj v Moskve. Do karát mu nahráva aj nedávno podpísané rižské memorandum ministrov zahraničných vecí krajín, cez ktoré by mal prechádzať. Konkurenčná Tesla je zatiaľ len čiarou na mape a navyše by mala pretínať krízou zmietané Macedónsko. Krk mu však môže zlomiť potenciálne vnímanie projektu ako predĺženie Tureckého prúdu obchádzajúceho Ukrajinu. Už neraz zazneli obavy, že Eastring iba nahráva ruským plánom na odstrihnutie Kyjeva od príjmov z prepravy plynu. Manažéri Eustreamu, ako aj slovenskí predstavitelia by mali tieto obavy neustále vyvracať zvýrazňovaním jeho schopnosti zvýšiť energetickú bezpečnosť Balkánu a likviditu regiónu prepravou aj iného, ako ruského plynu, napríklad z Kaspickej oblasti či Iránu.
Vážnym problémom pre Eustream sa však javí byť aj ohlásený zámer Gazpromu a významných západoeurópskych spoločností na výstavbu ďalších dvoch línií Nord Streamu, plynovodu spájajúceho priamo Rusko s Nemeckom a obchádzajúceho región Strednej Európy. Ruská vláda do dnešného dňa neuvoľnila ruky Rosneftu či Novateku na export plynu potrubiami a tak samotný Gazprom môže využívať len 50% kapacity Nord Streamu. Z tohto pohľadu je finančná návratnosť ďalšej výstavby otázna a to netreba ani spomínať negatívny dosah na prepravu plynu cez ostatné, funkčné potrubia vedúce Ukrajinou, Slovenskom či Poľskom. Ekonomická teória o prirodzených monopoloch, čiže neefektívnej súťaži medzi plynovodmi, v prípade geopolitiky, akosi neplatí.
Nemali by sme opomenúť ani novinky od nášho južného suseda. Ten takmer rok odkladal spustenie plynového prepojenia so Slovenskom, ktoré premiéri slávnostne otvárali ešte v marci 2014. Takéto zdržiavanie sa nám mohlo škaredo vypomstiť, ak by Európska komisia odmietla preplatiť časť nákladov kvôli nedodržaniu termínov. Na druhej strane Maďari, ako prvý, podpísali s Ukrajincami prepojovaciu dohodu umožňujúcu virtuálny, čiže účtovný tok plynu, čo bude určite inšpiráciou aj pre slovenský Eustream.
Jozef Badida
analytik portálu energieprevas.sk
Prvotne vyšiel článok v denníku Pravda, dňa 24.6.2015, pod názvom Na plynárenskom fronte. Verzia uverejnená na portály energieprevas.sk bola aktualizovaná 17.7.2015.
