„EKO“ delenie Európskej únie
Európska komisia nasadila skutočne zarážajúce tempo dekarbonizácie EÚ pre rok 2030. Spolu s navrhovaným 55% cieľom zníženia emisií skleníkových plynov, odhaduje navýšenie podielu OZE v rozpätí 38-40% a úsporu primárnej energie na úroveň 36-37%. Ešte ambicióznejší bol Európsky parlament, ktorý schválil až 60% navýšenie cieľa znižovania emisií EÚ do roku 2030. Prirodzene, papier znesie veľa, no uvidíme, čo vydržia jednotlivé členské štáty a ich občania, keďže táto zmena bude mať svoje náklady.
Európsky parlament, Zdroj: Európska únia
Dlhodobo sa predovšetkým štáty strednej Európy a Balkánu snažia tlmiť prehnane ambiciózne trajektórie a požadujú realizovateľné záväzky. Začiatkom leta adresovali ministri životného prostredia V4, Rumunska a Bulharska otvorený list podpredsedovi EK Fransovi Timmermansovi, keďže už vtedy šípili „klimatické zrýchlenie“. V liste žiadali predloženie štúdie popisujúcej reálne ekonomické, environmentálne a sociálne dopady na jednotlivé členské štáty. EK síce dopadovú štúdiu predložila, ale zaoberala sa len EÚ ako celkom a nie jednotlivými krajinami. Je teda otázne či to bude reprezentácii z našej časti Európy stačiť alebo sa potvrdí „EKO“ delenie EÚ na ambicióznejší „západ“ a zdržanlivejší „východ“.
Samozrejme každá transformácia je predovšetkým o peniazoch a ochote ľudí ju akceptovať a nebude tomu ináč ani pri dekarbonizácii. Aj preto boli desiatim členským štátom s nižším HDP na obyvateľa, vrátane SR, poskytnuté financie cez Modernizačný fond, ktorý pomôže hlavne priemyslu a teplárňam. Ďalšie financie, predovšetkým na „uhoľnú“ Hornú Nitru a do okolia Košíc s najväčším producentom CO₂, by mali „pritiecť“ z Fondu spravodlivej transformácie. No a nemožno zabudnúť ani na Plán obnovy a rozpočet EÚ 2021-27, z ktorých až 30% má byť využitých práve na „zelené“ projekty.
Frans Timmermans, podpredseda EK, Zdroj: Európska únia
No transformácia nebude len o projektoch, ale aj o nevyhnutnej motivácii k zmene správania sa bežných ľudí a firiem. Klimatická zmena má tú nevýhodu, že je celkom „pomalá“ a jej dôsledky prichádzajú len postupne. Takže ani naša ochota smerom k udržateľnému správaniu nie je úplne prirodzená. A preto nás pravdepodobne neobíde ani fiškálna reforma založená na motivačnom princípe znečisťovateľ platí. Ide o roky známe odporúčanie OECD preniesť ťarchu daňového zaťaženie zo škodlivých daní z práce či kapitálu na spotrebu, a hlavne na činnosti zhoršujúce životné prostredie a zdravie obyvateľstva. V slovenských reáliách by išlo najmä o (i) navýšenie poplatkov z emisií škodlivých látok, ktoré roky nepodliehali inflácii, (ii) zaťaženie vykurovania aj menšími zdrojmi v domových kotolniach a rodinných domoch uhlíkovou daňou, (iii) zvýšenie poplatkov za skládkovanie odpadu či (iv) odstránenie výnimky zo spotrebných daní z elektriny a plynu uplatňované pri domácnostiach. Predovšetkým nízkopríjmové skupiny však budú vystavené riziku energetickej chudoby kvôli stratám energie a zvyšujúcim sa cenám, a preto sa nezaobídu bez podpory z verejných zdrojov.
Splnenie klimatických cieľov EÚ teda nebude jednoduchá ani lacná záležitosť, ktorej náklady budú znášať hlavne obyvatelia a firmy. Preto kombinácia ambicióznosti a opatrnosti na úrovni lídrov členských štátov EÚ by mohla byť tou správnou prevenciou „EKO“ delenia EÚ.
Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk
© Autorské práva vyhradené.
Článok bol uverejnený Hospodárskych novinách
