Urban Rusnák: Jadrová energetika nestojí málo, ale prispieva k energetickej bezpečnosti
Zaujíma Vás jadrová energetika? Mala by, pretože je súčasťou slovenského energetického mixu a aj vďaka nej máte vo svojich domácnostiach elektrinu. Okrem štyroch funkčných blokov v jadrových elektrárňach v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach by nám mali v druhej lokalite pribudnúť aj ďalšie dva bloky. Všetko je to samozrejmé spojené s financiami, náklady na jadrovú energetiku sa vracajú investorom v horizonte desiatok rokov. Dnes spolu s Dr. Urbanom Rusnákom nazrieme do sveta jadrovej energetiky a dozvieme sa viac o situácií na Slovensku, ale aj vo svete.
Valné zhromaždenie akcionárov Slovenských elektrární a.s. schválilo 29. marca 2017 Strategický plán na roky 2017-2021, v rámci ktorého odsúhlasili nový rozpočet na dostavbu 3. a 4. bloku Atómovej Elektrárne Mochovce. Opakovaný nárast nákladov a posun dostavby oproti pôvodnému rozpočtu dostavby z r. 2008 za 2,8 mld. EUR do r. 2012 - 3 na 5,4 mld. EUR do r. 2018 - 9 sa nevymyká celoeurópskemu trendu a nemožno ho pripísať dizajnu elektrárne, ktorá sa projektovala za hlbokého socializmu na základe sovietskej technológie. Z európskeho porovnania vyplýva, že s podobnými problémami sa boria aj v iných krajinách. Moderná jadrová elektráreň francúzskeho dodávateľa AREVA vo fínskom Oikiluoto-3 sa začala stavať v r. 2005 s pôvodným rozpočtom 3 mld. EUR s rokom spustenia 2010 a jej dostavba sa dnes očakáva koncom r. 2018 s trojnásobne prekročeným rozpočtom. Fínsky investor TVO a AREVA vedú dnes vzájomné arbitrážne spory kvôli nedodržaným podmienkam kontraktu. Vlajkový projekt Elecricité de France (EDF) Flamanville-3 podobnej konštrukcie mal stáť v r. 2007 3,3 mld. EUR a začať dodávku do siete v r. 2012. Dnes sa jeho náklady odhadujú na vyše 9 mld. EUR a v najlepšom prípade bude spustený v r. 2018. Dôvodom prudkého navýšenia nákladov sú ako dodatočné bezpečnostné opatrenia v projektoch po havárii v japonskej Fukushime-Daichi, tak aj problémy novej technológie a použitých materiálov.
Obrovské kapitálové náklady na jadrovú energetiku sa tradične vracajú investorom v horizonte desiatok rokov ich prevádzky a prinášajú pozitívny, no nie ľahko priamo vyčísliteľný element energetickej bezpečnosti a stability systémov. Podmienkou ich celkovej návratnosti je však dlhodobá cenová stabilita na trhu silovej elektriny a ešte lepšie perspektíva jej cenového rastu. Je potrebné priznať, že dlhodobé projekcie cien energií sú veľmi nevďačnou aktivitou. Očakávania plánovačov dlhodobého stabilného rastu cien elektriny zo začiatku prvej dekády 21. storočia sa napĺňali do leta r. 2008, kedy ceny ročných kontraktov na silovú energiu v Nemecku dosiahli historického maxima skoro 100 EUR/MWh, ale v minulom roku dosiahli doterajšie dno 22 EUR/MWh. V súčasnosti sa mierne zvýšili na približne 30 EUR/MWh. Trhové ceny energií na Slovensku, a v celej Strednej Európe sú prakticky totožné s nemeckými. Pokles bol spôsobený viacerými faktormi, ale predovšetkým rastúcim podielom obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe Nemecka. Pre ďalší vývoj cien v EÚ bude kľúčový dopad stále komplikovanejšej európskej legislatívy, ktorá sa snaží skĺbiť spoločenskú objednávku na znižovanie emisií a výroby z obnoviteľných zdrojov so stabilitou trhu a vytvorením podmienok na nové investície do energetiky.
Ďalším dôležitým celospoločenským faktorom je cena mierového jadrového cyklu, vrátane spracovania vyhoreného jadrového paliva a konečnej likvidácie vyradenej jadrovej elektrárne. Z uvedeného dôvodu ich prevádzkovatelia resp. štáty vytvárajú zdroje zo špeciálnych odvodov počas celoživotnej prevádzky elektrární. Na Slovensku túto úlohu plní Národný jadrový fond, v ktorom máme nazbieraných niečo vyše 1,4 mld. EUR.
Sú tieto zdroje a rýchlosť ich navršovania dostatočné? To je ťažko posúdiť, lebo každý reaktor je špecifickou stavbou plnou rôznych technológií v daných prírodných podmienkach. Určitý záver je však možné urobiť z porovnania očakávaných nákladov na likvidáciu vyradených jadrových reaktorov v iných európskych krajinách ako aj z doteraz známych nákladov a rozpočtu na likvidáciu predčasne vyradených 2 reaktorov V1 JE Bohunice Podľa údajov vlaňajšej štúdie OECD Náklady na likvidáciu jadrových elektrární je rozpočet na likvidáciu V1 spolufinancovaný EÚ a projektovo riadený EBRD približne 1,14 mld EUR do r. 2025 (v cenách 2011 bez započítania inflácie). Neexistuje jediná správna metodika výpočtu nákladov na likvidáciu jadrových elektrární po ich vyradení z prevádzky, o. i. aj pre ich rozdielnu konštrukciu a inštalovaný výkon. Je tiež prirodzene rozdiel či je konečným cieľom úplne rekultivované územie tzv. greenfield, alebo priemyselná zóna, tzv. brownfield, čo je prípad aj bohunickej V1. V každom prípade je rozumné predpokladať, že spoločenské očakávania na parametre likvidácie a následného čistenia ako aj cena práce sa v budúcnosti nebudú znižovať. Pri súčasnom nastavení vytvárania jadrového fondu na Slovensku je jeho ročný prírastok cca 25 mil. EUR na jeden funkčný reaktor. Pri očakávanej životnosti jadrových reaktorov 50-60 rokov by sa do ich očakávaného vyradenia mali vyzbierať dostatočné prostriedky na ich likvidáciu. Táto premisa však platí iba v prípade v zásade stabilných a predpovedateľných vonkajších parametroch. Keď sa ale pozrieme 30 rokov dozadu, na dobu „rozvinutého socializmu“ kedy sa projektovali a stavali bloky JE Bohuníc V2 (1976-85) a Mochoviec 1,2 (1982-98,99) a očakávame, že sa vonkajšie parametre za ďalších 30 rokov dramaticky nezmenia, popierame aktuálnu životnú skúsenosť strednej generácie obyvateľov Slovenska.
Európske krajiny majú veľmi rozdielne skúsenosti a prípravu na likvidáciu vyradených jadrových zariadení. Nemecko má odložené na likvidáciu svojich 17 reaktorov 38 mld. EUR, Veľká Británia odhaduje náklady na likvidáciu svojich 17 zariadení na 109 -2 50 mld. EUR po dobu 120 rokov a Francúzsko má vo vyraďovacom fonde iba 23 mld. EUR pri odhadovaných budúcich nákladoch 54 mld. na 58 reaktorov. Uvedené prepočty štátnej Electricité de France (EDF) boli dlhodobo považované nezávislými expertmi za podhodnotené. Nedávno sa k nim pripojili aj poslanci francúzskeho Národného zhromaždenia v Správe o technickej a finančnej vykonateľnosti likvidácie jadrových zariadení predloženej do Výboru pre udržateľný a územný rozvoj, ktorí v závere svojej správy uviedli, že EDF je priveľmi optimistická v odhadoch nákladov likvidácie francúzskych jadrových reaktorov, ktorá bude pravdepodobne stáť viacej a potrvá dlhšie, ako je naplánované.
I keď Slovensko má z hľadiska nákladovosti podstatne realistickejšie očakávania ako v súčasnosti Francúzsko (EDF) tiež, podobne ako EDF počíta s postupným navyšovaním fondu v budúcnosti. Prebiehajúca globálna energetická transformácia a nárast objemu energie z obnoviteľných zdrojov, aj napriek všetkým ich súčasným nedostatkom môžu výrazne zamiešať karty nielen pre Francúzsko, ale aj pre Slovensko. V rámci EÚ zohrá pre najbližšiu dekádu dôležitú úlohu nastavenie parametrov vnútorného trhu s elektrinou, ale dlhodobé globálne trendy idú smerom výroby z obnoviteľných zdrojov z minimálnymi operačnými nákladmi a nízkymi cenami vyrobenej elektriny. Cenový dôraz pre spotrebiteľov sa už presunul z komodity na služby a tento trend sa bude v dohľadnej dobre prehlbovať. Pokles ceny a objemu elektriny vyrobenej v jadrových elektrárňach, ako aj negatívne saldo cezhraničných tokov však znamenajú zároveň aj pokles odvodov do Národného jadrového fondu. Ďalšie riziko spočíva v urýchlení vyraďovania jadrových zariadení pre ich spoločenské odmietnutie. Je potrebné uviesť, že súčasná jadrová energetika na uránovom základe má svoje technologické korene v tzv. veľkom jadrovom cykle, v ktorom plnila o. i. úlohu predprípravy štiepneho materiálu pre jadrové zbrane. Slovensko už jednu skúsenosť s predčasným vyradením (čiastočne modernizovanej) bohunickej V1 získalo v rámci úspešnej snahy o dobehnutie eurointegračného deficitu z obdobia vlády V. Mečiara. Ak by sme sa ocitli v podobnej situácii i nie vlastným zavinením v budúcnosti, na zvýšený konečný účet za jadrovú energetiku na Slovensku sa opäť poskladajú občania.
Autor:
Dr. Urban Rusnák, Generálny tajomník Sekretariátu Energetickej charty(perex, názov - redakcia portálu)
