Aby nás odpady nezavalili - veľa skládkujeme, málo recyklujeme
Z priebežného vyhodnotenia Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2016-2020 vyplýva, že sa nám nedarí dosiahnuť kľúčového odklonu od skládkovania odpadov, ani plniť stanovené ciele recyklácie komunálnych odpadov a triedeného zberu.
Za strategický cieľ bol určený v dokumente z roku 2015 práve odklon od skládkovania. Cieľom bolo jeho podiel znížiť pod 50%. Skládkovanie je totiž iba krátkodobé riešenie, ktoré vytvára záťaž pre budúce generácie. Odpad na skládkach totiž nemizne ani sa nezhodnocuje, len hromadí. „Pokiaľ sa jedná o zásadné odklonenie odpadov od skládkovania, nemožno zatiaľ v tomto smere považovať stanovený cieľ za splnený s negatívnym výhľadom do budúcnosti,” uvádza vyhodnotenie, ktoré ministerstvo životného prostredia predložilo v rámci priebežného vyhodnotenia vláde. Skládkovanie je totiž stále najlacnejšie.
Zdroj obrázka: MŽP SR
Kritika únie
Aj keď podiel skládkovaných komunálnych odpadov klesá, v roku 2017 mal ešte stále nevyhovujúcu úroveň 62%. Ide o 1,3 milióna ton odpadov, z čoho má najvyšší podiel zmesový komunálny odpad. K súčasnému spôsobu nakladania s odpadmi má výhrady aj Európska komisia.
Nedarí sa plniť ani cieľ dostať úroveň recyklácie na 50%. Aj keď majú obce povinnosť triedeného zberu pre papier, plasty, kovy, sklo a viacvrstvové kombinované materiály, aj pre biologicky rozložiteľné komunálne odpady ministerstvo ho hodnotí ako nedostatočný, nakoľko si mnoho obcí túto povinnosť neplní.
Prekážajú výnimky
Dôvodom nízkej úrovne je lacné skládkovanie a neadekvátne miestne poplatky, ktoré nepokrývajú reálne náklady na triedený zber. Ministerstvo navrhuje prehodnotiť aj výnimky pre kuchynské odpady.
„Predovšetkým výnimka umožňujúca obciam nevykonávať triedený zber, ak je to ekonomicky neúnosné, je pri stanovenom cieli recyklácie komunálnych odpadov do roku 2020 veľkou prekážkou rozvoju triedeného zberu,” zdôvodňuje ministerstvo.
Zdroj obrázka: MŽP SR
Znižovaniu podielu skládkovania bráni aj nedostatočná legislatíva. Príkladom je prípad skládky v Považskom Chlmci. Súdny dvor EÚ už za ňu dokonca Slovensku uložil pokutu milión eur plus penále 5-tisíc denne. Jej prevádzkovatelia totiž využili deravú legislatívu a jej úplnému zatvoreniu sa vyhýbali ohlásením, že nemajú vysporiadané pozemky pod skládkou.
Neplníme ani cieľ pre rok 2013
Pozitívom je, že v roku 2017 sa podarilo obmedziť množstvo skládkovaných biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov oproti roku 2013 o 10%, a teda dosiahlo úroveň 57%. „Dynamika obmedzovania je však absolútne nedostatočná a ešte ani v roku 2017 sa nepodarilo splniť cieľ stanovený na rok 2013 (50% obmedzenie). Cieľ stanovený na rok 2020 tak nebude možné bez prijatia zásadných legislatívnych zmien a účinných ekonomických nástrojov dosiahnuť,” hodnotí ministerstvo. Aj keď úroveň triedeného zberu narástla z 23% v roku 2016 na 29% v roku 2017 pri zachovaní tohto trendu sa cieľ 50% v roku 2020 nepodarí splniť.
Pozitívne príklady
Niektoré ciele sa však plniť darí. Ide o zvýšenie recyklácie biologicky rozložiteľných priemyselných odpadov, papiera, lepenky, skla, plastov, kovov, obalov, batérií, elektrických a elektronických zariadení aj opätovného použitia a zhodnotenia odpadov zo spracovania starých vozidiel. Držíme sa aj plánov pre polychlórované bifenyly a zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly.
Autor: Matej Šulc
